Na prvý pohľad sa vám to môže zdať ako obyčajná lúka alebo kus lesa. No pod povrchom – niekedy doslova len pár centimetrov pod zemou – sa ukrývajú stopy stratenej minulosti. Miesto, kde kedysi stála dedina. Domy, stodoly a cesty. Ľudia tu žili so svojimi zvieratami každodenný život – a potom jedného dňa zmizli. V súčasnosti o nich vieme len málo, a predsa máme možnosť znovu objaviť ich príbeh.
Zaniknuté stredoveké obce nie sú len zhlukom nerovností a zvyškov múrikov v teréne. Vďaka moderným metódam nedeštruktívnej archeológie sa môžeme pozrieť späť v čase bez toho, aby sme kopli do zeme, a tým nenávratne poškodili archeologické náleziská. Nálezy tak môžeme uchovať pre budúce generácie, ktoré prídu s ešte modernejšími a menej invazívnymi metódami – a aj napriek tomu môžeme získať maximum informácií a posúvať poznanie ďalej. Pomocou lidaru (leteckého laserového skenovania), geofyzikálnych meraní, ako sú magnetometria a georadar, alebo pedologických sond dokážeme zachytiť stopy ľudskej činnosti. Aj keď ich nevidíme, krajina si ich pamätá.
Pohľad pod zem
Archeológovia už dávno nie sú len ľudia s lopatou a štetcom v ruke, ako si ich často predstavuje verejnosť. V súčasnosti majú k dispozícii množstvo technológií, ktoré im umožňujú nahliadnuť pod povrch bez toho, aby narušili čo i len kúsok pôdy.
Lidar je veľmi užitočný nástroj na lokalizovanie zaniknutých sídel a využíva sa ako bežná súčasť archeologického výskumu. Umožňuje vytvoriť detailný model povrchu krajiny, hoci je zarastený vegetáciou alebo pokrytý lesom. Zachytáva nielen terén, skalné, pôdne a zemné útvary, rôzne terénne objekty a konštrukcie (hrádze a predmostia), ale aj zvyšky poľnohospodárskej činnosti. Presnosť a kvalita získaných údajov však závisia od konkrétneho typu a hustoty skenovania, aj od spracovania dát.
Magnetometria je v archeológii najpoužívanejšia geofyzikálna metóda. Sleduje magnetické pole Zeme a jeho lokálne poruchy – anomálie, ktoré sú kľúčové pri interpretácii podzemných štruktúr viditeľných na magnetograme (výstupe z magnetickej prospekcie). Jedným z dôvodov, prečo má táto metóda v archeológii prvenstvo, je jej efektivita. Za jeden deň je možné zmapovať rozsiahle plochy – v priaznivom teréne to môže byť až desať hektárov a s využitím auta alebo štvorkolky ešte viac.
Georadar vysiela do zeme rádiové vlny a sleduje ich odrazy. Podľa toho, ako sa signál vracia, možno odhadnúť, čo sa nachádza pod povrchom. Na rozdiel od magnetometrie je použitie georadaru efektívnejšie na menších, vopred vybraných miestach, pretože pri väčších plochách môže byť ťažké získať dostatočne podrobné a presné dáta v rozumnom čase.
Pedologické sondy sú najjednoduchší spôsob, ako zistiť zloženie pôdy tesne pod povrchom. Pomocou malých sond sa odoberie pôdny profil a sledujú sa zmeny farby, štruktúry alebo zloženia. Aj niekoľko centimetrov môže prezradiť, že tu kedysi stála stena alebo sa miesto intenzívne využívalo. Jednotlivé vrstvy môžu obsahovať uhlíky, ktoré sa dajú datovať pomocou rádiokarbónovej metódy – takto môžeme určiť približný vek jednotlivých vrstiev.
Stratená dedina
Výskum zaniknutej stredovekej obce Lhotka sa začal pre ťažbu dreva v oblasti, ktorú zasiahla kalamita spôsobená lykožrútom. Lokalita sa nachádza na území súčasnej Českomoravskej vrchoviny v Česku. Pôvodne nenápadné miesto ukrývalo stopy viac než 750 rokov starého osídlenia, ktoré sa podarilo odhaliť vďaka moderným archeologickým metódam. Pomocou geofyziky sa podarilo lokalizovať sedem usadlostí usporiadaných do polkruhu okolo ústia bezmenného potoka, čím vznikol pôdorys dediny. Na jeho základe bolo možné zaradiť oblasť do obdobia nemeckej kolonizácie, ktorá vrcholila v 13. storočí. Lidar odhalil staré cesty, ktoré dedinu spájali s okolitými sídlami. Pedologické sondy umiestnené v objavených usadlostiach umožnili odobrať uhlíky z podlahovej vrstvy jedného z domov, ktoré sa následne podarilo datovať.
Hoci je Lhotka prvýkrát spomínaná v písomných prameňoch v roku 1399 už ako opustená, kombinácia týchto metód posunula obdobie jej fungovania do prvej polovice 13. storočia. Výsledky výskumu poskytli obraz dediny, ktorá by inak zostala zabudnutá – a to bez jediného výkopu. Lhotka sa vďaka moderným technológiám znovu objavila na pomyselnej archeologickej mape a čaká na odhalenie ďalších tajomstiev – rovnako ako mnohé ďalšie doposiaľ neodhalené miesta ukryté v krajine, v ktorej kedysi pulzoval život.
Autor textu a foto: Mgr. Josef Petráš
Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
