Krása baktérií na molekulárnej úrovni

Spóry môžu byť pre človeka nebezpečným zdrojom chorôb a infekcií, no zároveň dokážeme pre ne nájsť využitie v biotechnológiách a potravinárstve. O tom, ako spóry vznikajú, ktorý spôsob ich využitia je bezpečný, ako funguje tento komplexný proces a kam až siaha výskum, sa dozviete viac vo februárovej Vede v CENTRE s molekulárnym biológom Imrichom Barákom.

 

Bacillus subtilis je medzinárodne uznávaný modelový organizmus, ktorého fyziológiu, biochémiu a genetiku študujú vedci už niekoľko desaťročí. Tento organizmus sa intenzívne využíva na štúdium mechanizmov bunkového delenia a hlavne diferenciačného procesu, nazývaného sporulácia. Pri tomto procese vznikajú veľmi rezistentné spóry, ktoré sú schopné prežiť nepriaznivé podmienky a potom vyklíčiť. Táto vlastnosť spór je zároveň hrozbou aj výhodou pre človeka. Dve závažné infekčné ochorenia, botulizmus a tetanus, sa prenášajú spórami. Spóry Clostridium difficile sú zodpovedné za nebezpečné a ťažko liečiteľné infekcie spojené s hospitalizáciou v nemocniciach. Zatiaľ čo spóry Bacillus cereus vyvolávajú otravy jedlom a ich eliminácia je významnou výzvou hlavne pre potravinársky priemysel, spóry Bacillus anthracis predstavujú riziko z hľadiska bioterorizmu. Na druhej strane, trvácnosť spór nachádza využitie v nano-biotechnológiách a v probiotikách, a ich odolnosť voči teplote a vysychaniu sa stala základom pre ich vývoj ako systémov na výrobu nových, ľahko skladovateľných a použiteľných vakcín. Napriek intenzívnemu výskumu sporulácie B. subtilis, stále nie sú objasnené mnohé kľúčové detaily tohto komplexného procesu. Pravdepodobne jedna z najdôležitejších otázok bunkového delenia B. subtilis sa týka mechanizmu, ktorý zabezpečuje správne umiestnenie deliaceho septa; v strede bunky počas vegetatívneho delenia a bližšie k jednému pólu počas sporulácie.

Prednáška sa bude streamovať 24. februára 2022 o 17.00 h. Záznam z podujatia bude neskôr dostupný na YouTube CVTI SR. Ak vás táto téma zaujala, otázky k nej posielajte do 23. februára 2022 na mail vnd@cvtisr.sk.

RNDr. Imrich Barák, DrSc., je molekulárny mikrobiológ. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil do Ústavu molekulárnej biológie SAV. V rokoch 2008 až 2012 bol jeho riaditeľom. V súčasnosti je vedúcim oddelenia mikrobiálnej genetiky. Absolvoval viacero stáži na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University vo Veľkej Británii, bol hosťujúcim profesorom na University of Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je tiež členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom XFEL-i (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol finalistom ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Text a foto NCP VaT 

Komentáre