Módou proti nepriateľom

Larvy niektorých tropických liskaviek z podčeľade Cassidinae si ukladajú starú zvlečenú pokožku (exúvia) na konci tela. Keďže sa živia listami jedovatých rastlín z čeľade Solanaceae, toxické zvlečky predstavujú dobrú ochranu pred potenciálnymi nepriateľmi. Navyše svojím vzhľadom imitujú exkrement iného živočícha.

Hmyz je nepretržite vystavený ohrozeniu nepreberným množstvom predátorov. Na ochranu si počas svojej evolúcie vyvinul početné úspešné obranné mechanizmy.

Hmyz tvorí bázu potravového reťazca v prírode, a tak je jeho život v nepretržitom ohrození. Predátory majú k dispozícii pestrú paletu stratégií ako nájsť, oklamať a zmocniť sa svojej hmyzej koristi. Obeť sa však svojho života nevzdáva ľahko. Útočná reakcia je vyvážená obrannou reakciou. Okruh reálnych aj potenciálnych útočníkov predstavuje evolučnú silu, ktorá sa premietla do vzniku nespočetných foriem obranných stratégií. Ochrana pred predátormi je takmer vždy komplexné správanie, ktoré pri každom druhu pozostáva z efektívne zladených pasívnych aj aktívnych prvkov. Niektoré obranné stratégie sú v hmyzej ríši veľmi časté a stretneme sa s nimi pri rôznych taxonomických skupinách, iné sú veľmi špecifické a využíva ich len malá skupina druhov.

Pasívna aj aktívna ochrana

Nosatec Rhytidophloeus rotschildi sediaci nehybne na liste pripomína vtáčí exkrement a väčšina predátorov ho minie bez povšimnutia.

Obranné stratégie hmyzu sa delia do dvoch veľkých skupín. Primárna obrana zväčša nezahŕňa aktivitu jedinca, je postavená na dokonalom splynutí s prostredím, alebo predstavuje pasívnu správu pre nepriateľa. Pre sekundárnu obranu je charakteristická aktívna odpoveď na stimul predstavujúci hrozbu. Hmyz len veľmi zriedkavo (ak vôbec) využíva výlučne pasívnu alebo aktívnu obrannú stratégiu. Voľba úspešnej obrannej stratégie vyžaduje dlhodobú skúsenosť so správaním predátora. Hľadanie a detekcia koristi je prvou fázou predačného aktu. V tejto fáze je najúčinnejšia pasívna ochrana. Ak predátor korisť nenájde, tá nielenže si zachráni život, ale na svoju ochranu nevynaloží žiadnu energiu. Druhou fázou je útok a manipulácia s korisťou. V tejto fáze nastupuje aktívna ochrana, ktorou môže byť únik alebo využitie chemických foriem ochrany, pokiaľ má napadnutý jedinec takúto výbavu k dispozícii. 3D vizualizácia chrobáka Rhytidophloeus rotschildi

Zmiznúť o očí

Pestré zafarbenie chrobáka Chrysochroa toulgoeti ho v kontrastnom svetle juhoázijskej džungle robí takmer neviditeľným.

Najčastejšou formou pasívnej ochrany hmyzu je kamufláž. Druhy, ktoré ju využívajú, si vyvinuli nespočetné spôsoby maskovania v prostredí, v ktorom žijú. Maximálnu účinnosť kamufláže umožňuje hmyzu široké spektrum tvarových a farebných adaptácií. Mnohé druhy tropických kobyliek, pakobyliek alebo modliviek tvarom a zafarbením nápadne pripomínajú suchý konárik alebo list. Prispôsobenie môže ísť až tak ďaleko, že ich krídla majú vytvorenú žilnatinu, ktorá je na nerozoznanie od žilnatiny listu. Niektoré formy kryptického zafarbenia môžu byť univerzálne účinné, iné sa osvedčili len v špecifickom type prostredia. Jemne strakaté čierno-biele zafarbenie robí nosatca Rhytidophloeus rotschildi takmer neviditeľným na kôre stromu. Keď však sedí na liste, pripomína exkrement vtáka a jeho potenciálni nepriatelia ho ľahko prehliadnu. Pestré až krikľavé zafarbenie môže byť za určitých podmienok výborná kamufláž. Juhoázijský krasoň Chrysochroa toulgoeti patrí k farebne najvýraznejším exponátom entomologických zbierok. Inak je to v jeho prirodzenom prostredí. V kontrastnom svetle pralesa je rozbitie jednoliateho zafarbenia výbornou kamuflážou. Silne lesklý povrch opticky pripomína dúhový odraz v kvapkách vody a robí krasoňa nenápadným. 3D vizualizácia chrobáka Chrysochroa toulgoeti

Húsenice viacerých tropických motýľov a môr sú vyzbrojené početnými tŕňmi a ostňami. Tie sú navyše vyplnené nebezpečnými látkami, ktoré pri kontakte môžu byť nebezpečné aj pre človeka.

Pohotová zmena kamufláže

Na zmenu podmienok v prostredí reaguje hmyz veľmi pohotovo adekvátnou zmenou kamufláže. Výborným príkladom schopnosti prispôsobiť sa zmenenému prostrediu je nevýrazná mora priadivka brezová (Biston betularia). Tento druh je aktívny v noci, cez deň nehybne oddychuje. Obľubuje miesta na kôre stromov alebo povrchu kameňov, ktoré sú porastené lišajníkmi. Vďaka svojmu kryptickému zafarbeniu, ktoré tvoria tmavšie škvrny na svetlom podklade, je v takomto prostredí takmer nespozorovateľný. Všetky jedince tohto druhu z muzeálnych zbierok, ktoré boli chytené do roku 1845, sú svetlo zafarbené formy. V roku 1845 v priemyselnom centre anglického mesta Manchester chytili tmavý exemplár, ktorý sa natoľko líšil od dovtedy zbieraných jedincov, že bol opísaný ako nová farebná forma – carbonaria. V nasledujúcich rokoch sa výskyt tmavej formy v okolí Manchestru zvýšil. V polovici 20. storočia tvorila 90 % populácie forma carbonaria. V čase, keď tmavá forma začala prevládať, životné prostredie Manchestru bolo čoraz väčšmi znečistené exhalátmi z priemyselnej výroby. Epifytické lišajníky, ktoré sú veľmi citlivé na priemyselné exhaláty, úplne vymizli. Svetlé zafarbenie, ktoré pripomínalo povrch lišajníkov, sa zmenilo na nevýhodu a mory sa stali ľahkou korisťou vtákov. Postupná selekcia tmavých jedincov morám vrátila výhodu kryptického zafarbenia.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2019. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Milan Kozánek, CSc.
Ing. Daniel Valaška
Scientica, s.r.o.

Komentáre