Modré liliputány

Samček modráčika obyčajného má rozpätie krídel v rozmedzí 28 – 36 mm.

Modráčik obyčajný je drobný motýľ, ktorý je vďaka svojmu sfarbeniu počas letu dosť nápadný.

Pri potulkách v prírode, na odlesnených miestach, lúkach, popri cestách či chodníkoch si často môžeme všimnúť útleho modrého až fialovomodrého lesklého motýľa. Ide o modráčika obyčajného (Polyommatus icarus). Na Slovensku sa vyskytuje viacero druhov modráčikov s podobným zafarbením krídel, aké má modráčik obyčajný (teda samček je prevažne modrý a samička hnedá). Niektoré z nich majú lokálny výskyt, to znamená, že žijú len na pomerne malej ploche. Modráčiky spolu s príbuznými ohniváčikmi a ostrôžkarmi patria do čeľade ohniváčikovité (Lycaenidae).

Vzácny krásavec

Na našom území žije viac ako 30 druhov modráčikov, z nich mnohé sú ohrozené a niektoré sú v súčasnosti veľmi vzácne. Modráčik obyčajný patrí medzi pohlavne dichromatické druhy. Znamená to, že samec a samica sa farebne podstatne odlišujú, čo platí pre väčšinu jeho príbuzných druhov.

Samček (hore) a samička (dole) modráčika vikového počas párenia

Samčeky majú líc krídel modro sfarbený a samičky bývajú hnedé. Existujú však aj výnimky, keď majú obe pohlavia na líci krídel hnedé sfarbenie. Samčeky aj samičky modráčikov majú na krídlach vcelku nápadnú kresbu, ktorá býva výraznejšia na rube krídel. Zvyčajne sa táto kresba pri oboch pohlaviach veľmi nelíši. Je viditeľná najmä vtedy, keď má motýľ zatvorené krídla pri odpočinku na vegetácii alebo pri prijímaní potravy, najčastejšie nektáru z kvetu.

Prevažne hnedá samička modráčika obyčajného má často na krídlach, brušku a hrudi aj niekoľko modrých šupiniek a modro sfarbené chĺpky.

Kresba tiež býva dôležitým poznávacím znakom jednotlivých druhov. Húsenice modráčikov s krátko ochlpeným telom, väčšinou zelenkasto sfarbené a podobajúce sa trochu na drobné slimáky, bývajú na vegetácii veľmi nenápadné. Najčastejšie žijú na nízkych rastlinách, patriacich najmä do čeľade bôbovité (vikovité). Húsenice niektorých druhov modráčikov sú kanibalné. Existujú aj také dravé druhy modráčikov, ktorých húsenice sa živia larvami mravcov v určitom štádiu vývoja. Robotníčky mravcov vyhľadávajú húsenice a odnášajú ich do svojich hniezd. Tam húsenice napodobňujú pachy, ktoré vylučujú larvy mravcov. Na základe toho mravčie robotníčky považujú húsenice modráčikov za larvy vlastného druhu a starajú sa o ne podobne ako o kráľovnú. Kŕmia húsenice priamym vyvrhovaním potravy. Húsenice zasa poskytujú robotníčkam sladké výlučky. Vedci zistili, že požieranie mravčích lariev urýchľuje vývoj húseníc.

Modráčik rozchodníkový prijíma nektár z kvetov so zatvorenými pestro sfarbenými krídlami, na ktorých je nápadná kresba v podobe oranžového oblúkovitého a ozubeného pásika.

Modráčik vikový

Modráčik vikový (Polyommatus coridon) je v priemere o málo väčší ako modráčik obyčajný. Má rozpätie krídel 32 – 36 mm a na rozdiel od svojho príbuzného má modráčik vikový na lícnej strane striebromodré krídla so širokým matným tmavým lemom nápadným na vrchných krídlach. Zdá sa, že v posledných rokoch vplyvom globálneho oteplenia tento druh vystupuje čoraz vyššie aj do horských oblastí, kde na niektorých miestach býva pomerne hojný. Tam obľubuje skalnaté výslnné svahy. Na rozdiel od nášho najbežnejšieho modráčika obyčajného, ktorého môžeme v prírode zastihnúť od jari až do pokročilej jesene, dokonca až počas troch generácií v priebehu roka, modráčik vikový má len jednu generáciu a môžeme ho vidieť v prírode iba počas letných mesiacov, v niektorých rokoch do konca septembra.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.

Komentáre