Najhustejšie miesto

Hustota zaľudnenia mesta udáva priemerný počet obyvateľov na štvorcový kilometer. Bratislava má hustotu 1 300, New York 11 000 obyvateľov na km2. Kaulunské opevnené mesto uprostred mesta Hongkong v Číne malo pri rozlohe približne 220 × 120 metrov hustotu až 1 890 000 obyvateľov na km2.

Foto wikipédia/Ian Lambot, CC BY-SA 4.0

Niekdajšie najľudnatejšie mesto sveta na fotografiách na prvý pohľad vyzerá ako slum plný chudoby, kriminality, nečistoty a nevhodných životných podmienok. Mesto sa však často aj romantizuje, akoby bolo vystrihnuté z dystopickej sci-fi novely. Vyskytuje sa v mnohých príbehoch a knihách najmä ázijských autorov. V Japonsku dokonca existuje veľká herňa počítačových hier postavená v jeho štýle. Kaulunské opevnené mesto (angl. Kowloon Walled City) bolo výjavom architektúry pripomínajúcim živý organizmus. Obyvatelia naň často spomínajú ako na veľký chaos plný krásy.

Foto wikipédia/Paul Rudolph, Library of Congress, public domain

Vznik

Kaulunské opevnené mesto bolo súčasťou Číny. Na jeho ploche už počas vlády dynastie Sung (960 – 1279) vzniklo miesto určené na obchodovanie. Neskoršie historické záznamy hovoria o malej vojenskej pevnosti. Po tom, čo v polovici 19. storočia prešiel Hongkong pod správu Veľkej Británie, pevnosť sa posilnila. Keď v roku 1898 mala už väčšinu Hongkongu pod kontrolou Veľká Británia, netýkalo sa to práve danej pevnosti, ktorá bola zo zmluvy o rozšírení územia vynechaná. V tom období v nej žilo približne 700 obyvateľov.
V 30. rokoch 20. storočia vznikli plány na demoláciu zanedbaných budov na území s rozlohou len 26 000 štvorcových metrov. Zabránili jej však protesty čínskej vlády. Z mesta sa stal politický záujem v konflikte Číny a Veľkej Británie. Obidve strany sa domáhali moci nad územím, ktoré však v skutočnosti nechceli spravovať. Bolo ponechané osudu bez riadnej vládnej správy a prítomnosti polície. Začala v ňom narastať kriminalita a moc rôznych gangov, strechu nad hlavou tam našli ľudia bez domova.
Mesto má v názve slovo opevnené, pretože malo po celom obvode fyzickú stenu. Počas druhej svetovej vojny ju zbúrali a materiál použili na stavbu letiska. Nové budovy v meste takmer presne dodržali hranicu podľa obrysov pôvodnej steny. Boli tak nútené rozrastať sa smerom dovnútra a nahor.

Rast

Foto wikipédia/Ian Lambot, CC BY-SA 4.0

Budovy sa na území stavali lacno, bez povolenia a kontroly. Po skončení druhej svetovej vojny našli svoje útočisko v meste masy čínskych imigrantov, pretože to bol jediný priestor, na ktorý nemala dosah vláda Hongkongu. Pôsobiť tam začali aj rôzne skupiny obchodníkov, ktorí sa chceli podvodmi vyhnúť pravidlám kapitalizmu. Bez regulácií miestni ignorovali požiarnu bezpečnosť, statiku budov či zákazy zamestnávania detí, čím prudko znížili výdavky výroby. Prirodzene sa tam našiel aj tovar, ktorý bol inde zakázaný, napríklad psie mäso. Aj keď bol neregulovaný, priemyslu sa v meste darilo a výrobky našli kupcov aj mimo oblasti.
Štandardné mesto má pevnú štruktúru, v ktorej sú ulice určené na presúvanie sa medzi budovami s jasne vymedzenými funkciami bývania, práce, oddychu či priemyslu. Kaulunské opevnené mesto bolo popreplietané a spojené v chaose. Medzi budovami boli pôvodne iba malé medzery, ktoré sa aj tak skôr či neskôr zaplnili schodiskami. Pôvodných približne 350 budov sa prepojilo do jednej megaštruktúry. Máloktorá stavba po pôvodnom dokončení zastavila svoj rast. Na streche si ktokoľvek dostaval nové poschodie pre seba. V niektorých častiach dosahovali budovy až 14 poschodí. Obytné časti boli tiež pospájané, pričom mali často spoločné elektrické pripojenie, na ktoré sa napojili bez povolení.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Stanislav Griguš
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Videá autora nájdete na YouTube kanáli bit.ly/ToAkoPreco.