Napriek tomu, že väčšinou fádne sfarbené súmračníky nepatria k našim atraktívnym motýľom, sú súčasťou našej prírody a rovnako ako ostatné typické denné motýle si zaslúžia pozornosť. Zaujímavé je aj ich správanie, ktoré nie je bežné medzi motýľmi.
Skupina motýľov tvoriaca samostatnú čeľaď súmračníkovité (Hesperiidae) je u nás menej známa. Napriek tomu, že súmračníky lietajú v prírode spolu s inými dennými motýľmi, ľahko ich prehliadneme pre ich menšiu veľkosť a veľmi rýchly, pre motýle netypický let. Niektoré z nich lietajú až tak rýchlo, že ich často vo vzduchu nespozorujeme, podobne ako mnohé nočné motýle. Anglické pomenovanie súmračníkov skippers (skokany) vystihuje skákavý let týchto motýľov, nápadný pri niektorých druhoch. Preto si ich skôr všimneme pri prijímaní potravy na kvetoch a pri odpočinku na vegetácii.
Vo dne, v noci aj za súmraku
Po celom svete je známych viac ako 3 500 druhov týchto zvláštnych motýľov, chýbajú len na Novom Zélande. Najväčšou rozmanitosťou sa vyznačujú jedince žijúce v neotropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. Zvyčajne sú to drobné, v trópoch stredne veľké motýle s oranžovým, hnedým, čiernym, sivým a bielym zafarbením krídel s rozmanitou kresbou.
Súmračníky majú veľké oči, krátke tykadlá a mohutné telo s dobre vyvinutým svalstvom. Pri väčšine z nich hrotité tykadlá prechádzajú do úzkych, háčikovitých výstupkov. Vyznačujú sa dlhými cuciakmi a živia sa kvetinovým nektárom, niektoré však prijímajú živiny napríklad aj z vtáčieho trusu. Na vegetáciu si zvyčajne sadajú s roztiahnutými krídlami alebo majú zadné krídla umiestnené vodorovne a predné vzpriamené, mierne natiahnuté, prípadne zatvárajú obe krídla nad telom ako iné motýle, najmä pri prijímaní nektáru.
Súmračníky síce lietajú spoločne s bežnými dennými motýľmi, no viaceré druhy sú aktívne za súmraku či úsvitu. U nás je to vzácny prípad, takéto druhy by sme našli iba v trópoch. Počas dňa sa ukrývajú na spodnej časti listov s rozloženými krídlami a až po zotmení začínajú s aktivitou. Majú dokonale vyvinutý zrak na orientáciu aj vo veľmi slabom svetle podobne ako napríklad lišaje z čeľade Sphingidae, s ktorými majú aj podobnú štruktúru očí, teda inú ako pravé denné motýle. Zrak im slúži na únik pred predátormi, hlavne vtákmi a netopiermi.
Názov čeľade Hesperiidae pochádza z antickej mytológie. Starogrécky pojem Hesperos sa vzťahuje na planétu Venuša, ktorá vychádza v určitej časti roka po západe slnka, keď nastupuje večerný súmrak. Podobné rodové meno má aj u nás žijúci súmračník bieloškvrnný (Hesperia comma), ktorý má však len dennú aktivitu.
Nenápadné, ale zaujímavé
Na Slovensku žije viac ako 20 druhov súmračníkov, s ktorými sa v prírode môžeme stretnúť od jari do jesene. Existujú aj druhy, ktoré majú viac generácií počas roka. Napriek tomu, že farebnosťou nevynikajú, niektoré z nich zaujímavou kresbou konkurujú našim pravým denným motýľom. Ich húsenice žijú väčšinou na rôznych bylinách, na ktorých si zhotovujú zámotky slúžiace ako úkryt.
Už skoro na jar môžeme vidieť nenápadného malého súmračníka jahodového (Pyrgus malvae) s rozpätím krídel približne 25 mm. V teplejších oblastiach má aj druhú generáciu v letnom období. Jeho húsenica žije na rôznych druhoch ružovitých rastlín. U nás je veľmi rozšíreným a bežným druhom od nížin až do nižších polôh horských oblastí.
Ďalším veľmi podobným druhom je súmračník škoricový (Spialia sertorius), ktorý je obvykle o málo menší ako súmračník jahodový. Vyskytuje sa lokálne najmä v teplých oblastiach nížin a pahorkatín. Vo viacerých krajinách je ohrozeným druhom. Začína lietať o niečo neskôr ako predošlý druh a v teplých oblastiach vytvára aj čiastočnú generáciu v letných mesiacoch. Vo vyšších polohách, podobne ako súmračník jahodový, má len jedinú generáciu v máji až júli (monovoltinný druh). Jeho húsenica žije na krvavci menšom (Sanguisorba minor).
Naším najväčším druhom z rodu Pyrgus je súmračník ibišový (Pyrgus carthami) s rozpätím krídel 32 až 36 mm. Vzhľadom na jeho veľkosť sa dá v prírode spozorovať ľahšie ako iné druhy súmračníkov. Je typickým xerotermofilným a lokálnym druhom výslnných stepných strání s riedkou vegetáciou. Vyskytuje sa tiež na viatych pieskoch, vo vápencových lomoch, na skalných stepiach a úhoroch. Má len jednu generáciu počas roka od polovice mája do augusta. Húsenica žije na nátržníkoch.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
