Nepopulárne, ale užitočné

Užovka obojková

Bojíte sa hada? Na túto otázku dajú určite mnohí kladnú odpoveď. Ak sa však spýtate na dôvody, odpovede sa rôznia. Niekomu sú hady odporné pre ich údajne slizké telo, iní sa boja ich uhrančivého pohľadu, ďalší jedovatého uhryznutia.

Všeobecne sa dá povedať, že mnohí svoj strach z hadov nevedia ani vysvetliť a považujú to za niečo prirodzené, čo je dané človeku už oddávna. Preto odpor ľudí k hadom nie je záležitosťou rozumu, ale skôr podvedomia a tradícií.

Predsudky

Ak načrieme hlboko do histórie, zistíme, že už v dávnych dobách patrili hady medzi naj obávanejšie živočíchy a zohrávali poprednú a významnú úlohu v poverách a povestiach. Napríklad v biblickom príbehu Adama a Evy bol had príčinou vyhnania prvých ľudí z raja, pána Beckovského hradu Ctibora potrestal had za jeho surové správanie a stará povera hovorí, že hady radi pijú mlieko kravám priamo z vemena. Podobných príkladov by sa dalo vymenovať ešte mnoho.
Odpor k hadom je vo väčšine ľudí zakorenený už odmalička. Veľkou mierou sa na tom podieľajú aj rozprávky, ktoré takmer vo všetkých prípadoch predstavujú hady ako zákerné, veľmi nebezpečné a život ohrozujúce tvory. Niet preto divu, že človek si už od najútlejšieho veku zafixuje, že hady sú zlé a treba ich zabíjať. Nemalý podiel na tejto predstave má v niektorých prípadoch aj zlý príklad rodičov, čo získaný názor len umocňuje.

Rozštiepený koniec jazyka hada prenáša pachové látky zo vzduchu.

Naším najväčším hadom je užovka stromová.

Vo všeobecnosti má o hadoch a ich spôsobe života mnoho ľudí veľmi skreslené predstavy. Často vládne názor, že všetky hady sú jedovaté, na čo dopláca veľa neškodných druhov, napríklad aj taký slepúch lámavý (Anguis fragilis), ktorý ani nie je hadom, len sa na neho podobá. Stáva sa totiž takmer pravidlom, že pri stretnutí s akýmkoľvek druhom hada mnohí reagujú tak, že ho zabijú, a to s pocitom, že vykonali veľmi záslužný čin. Pritom vôbec netušia, že usmrtili neškodného a veľmi užitočného živočícha, ktorý im nijako nemohol ublížiť. Hadov v posledných rokoch ubúda. Nie je to iba pre vedomé usmrtenia človekom, ale aj vplyvom likvidácie ich prirodzených biotopov.

Pri párení sa k samičke zlieza aj viac samcov.

Uctievaný symbol

No nie všade vo svete sú hady obávanými živočíchmi. V niektorých krajinách ich uctievajú a pripisujú im zvláštnu moc. Napríklad v egyptskej symbolike sprevádzajú hady predstaviteľov plodnosti, sú aj symbolom ochrany, úspechu, sily života a smrti.
Hady majú významné miesto aj v iných kultúrach sveta. Často sa vyskytujú v mytológii, v bájach a kultoch, výtvarných dielach a v architektúre. Podoby hadov dávajú svojím bohom Číňania a Japonci. Indovia v nich vidia zobrazenie múdrosti a veria, že zabitie hada spôsobuje nešťastie. Budhizmus považuje hada – kobru za najposvätnejšie zviera. Dokonca aj známy symbol medicínskej vedy Aeskulap, ochranné božstvo rímskych lekárov, uznávaný doteraz aj u nás, je zobrazený ako fúzatý muž s palicou ovinutou hadom.

Hadie súboje

Užovka hladká

Hady žijú na rôznych biotopoch od nížin až po vysokohorský stupeň. Na jar, keď sa dostatočne oteplí, vychádzajú zo svojich zimných úkrytov, kde prečkali studenú časť roka. Ich aktivita je veľmi závislá od teploty okolia, pretože ide o živočíchy s premenlivou telesnou teplotou. Hady sú najaktívnejšie pri teplote od 20 do 25 °C. Pri nižších alebo vyšších teplotách ich aktivita klesá.
Po vylezení z úkrytov sa hady pária. Pri párení sa k samici zlieza aj viac samcov, ktorí v súperení o jej priazeň vytvárajú posplietané klbká – známe hadie súboje. Po oplodnení sa v tele samice vyvíjajú vajíčka. Tie po dozretí znáša do rôznych úkrytov v zemi, v skalách, do práchnivých pňov, tlejúcich zvyškov rastlín a pod. Z nich sa po určitom čase, závislom od teploty a vlhkosti, liahnu mláďatá, ktoré sú hneď samostatné. Niektoré druhy sú živorodé, čo znamená, že obal vajíčka praskne ešte v tele matky alebo hneď po ich nakladení.

Užovka stromová

Potrava a zmysly

Hady sa živia len živočíšnou potravou. Spotreba potravy v mnohom závisí od počasia. V chladných dňoch často ani nevyliezajú zo svojich úkrytov a vydržia hladovať aj mnoho dní. Korisť chytajú rôznymi spôsobmi. Niektoré korisť obtočia svojím telom a zadusia, iné ju požierajú zaživa, ďalšie ju usmrcujú jedovatým uhryznutím. Korisť požierajú vždy celú. Vďaka pohyblivej čeľusti sú schopné prehltnúť aj viacnásobne väčšiu korisť, ako je objem ich hlavy.
Zmyslové schopnosti hadov nie sú veľmi dokonalé. Slabo vidia, nepočujú, ale reagujú na prudké pohyby a otrasy pôdy. Majú veľmi dobre vyvinutý čuch. Je zaujímavé, že ich čuchovým orgánom nie je nos, ale špeciálny orgán na podnebí úst, ktorý sa nazýva Jacobsonov orgán. Zjednodušene by sa dalo povedať, že hady cítia jazykom. Rozštiepeným koncom prenášajú pachové látky zo vzduchu do tohto orgánu a prostredníctvom neho cítia okolité pachy.

Zimní spáči

Esovito stočené telo a zdvihnutá hlava signalizujú útočný postoj hada.

Hady niekoľkokrát za rok zvliekajú starú pokožku, pod ktorou sa im vytvorí nová s jasnejšími farbami. Keď nastanú chladné jesenné dni, zaliezajú do svojich zimných úkrytov, kde prečkávajú studenú časť roka. Niektoré druhy, napríklad vretenice, sa na zimu združujú do menších alebo väčších skupiniek, niekedy až stovky exemplárov a spoločne prespávajú zimu. Počas zimného spánku upadajú do úplnej strnulosti. Všetky životné funkcie sú obmedzené na minimum, niektoré sú úplne zastavené.
Hady majú mnoho nepriateľov. Často sa stávajú korisťou kún, lasíc, ježov, dravých vtákov, bocianov či volaviek. Najúhlavnejším nepriateľom hadov je však človek, ktorý ich často vedome alebo nevedome zabíja. Mnoho hadov totiž zahynie aj pod kolesami áut alebo pri vypaľovaní suchej trávy.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre