Antarktída je jediným kontinentom, na ktorý sa nedá cestovať pravidelnou leteckou linkou. Neznamená to však, že tam nelietajú žiadne lietadlá. Jedným z dôvodov je aj to, že tam neexistujú letiská štandardného typu, teda s aspoň jednou štandardnou pristávacou a vzletovou dráhou, terminálom pre cestujúcich, hangárom… pokračuj
Čo všetko dokážeme iba pomocou obyčajného kružidla a pravítka? Túto zdanlivo nevinnú otázku si kedysi položili starovekí Gréci. Zaviedla ich vtedy do ďalekých a dovtedy nezmapovaných zákutí matematiky. Niektoré z nich nie sú úplne prebádané ani v súčasnosti. Mnohí si zo školy pamätáme, ako sme pomocou… pokračuj
Keď sa vás leto opýta, čo ste robili v zime, môžete sa pochváliť, že ste sa učili rozoznávať huby. Mnohí ľudia majú pred hubami rešpekt, čo je pochopiteľné, preto je dôležité venovať ich poznávaniu náležitú pozornosť. Medzi naše najznámejšie a najobávanejšie druhy húb patria muchotrávky.… pokračuj
Do akej strminy je schopná vyštverať sa železničná trať? Ak vynecháme rôzne triky v podobe úvraťových tratí, kde vlaky prekonávajú prudký sklon terénu kyvadlovým pohybom šikmo do strán a dopredu-dozadu, veľa možností nám nezostane. Jednou z najefektívnejších možností naďalej zostáva 200 rokov starý nápad pridať… pokračuj
V oblasti Mlynskej doliny v Bratislave boli skúmané sedimenty Panónskeho jazera. Nový výskum stanovil vek záplavy jazera na úpätí Malých Karpát. Aké boli podmienky prostredia, ktoré tu pred asi 10 miliónmi rokov panovalo? Oblasť Karpát, Álp a Panónskej panvy je z geologického hľadiska mladým územím.… pokračuj
Rybie fosílie v sedimentoch pri Peru naznačujú, že v oceánoch teplejšej Zeme budú prevládať menšie druhy rýb. Otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny vytvorí ekosystémy, v ktorých budú dominovať menšie ryby, najmä pre menšiu dostupnosť kyslíka. Oceánológ Renato Salvatteci a jeho kolegovia skúmali dávne populácie rýb… pokračuj
Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorú prezradil pohyb jej hviezdneho sprievodcu. Túto detekčnú metódu použili vedci na odhalenie čiernej diery hviezdnej hmotnosti ležiacej mimo Mliečnej cesty vôbec po prvý raz. Takýto postup bude kľúčový pri pátraní po skrytých čiernych dierach v našej Galaxii aj mimo nej… pokračuj
Keď kométa Lovejoy v roku 2014 preletela okolo Zeme, mala hmlistú zelenú auru – jav pozorovaný aj pri iných kométach. Vedci nedávno zistili, čo je za touto farebnou žiarou. Predpokladalo sa, že zelená žiara pochádza z rozkladu molekuly nazývanej dvojatómový uhlík alebo diuhlík (C2). Výskumníci… pokračuj
Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj
Existuje niečo, čo nedokážu ani počítače budúcnosti? O hlavolamoch, počítačoch a fyzike a o tom, čo nám príroda dovolí a nedovolí vypočítať, sme sa rozprávali s Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu SAV. Čo sú hlavolamy? Prečo ľudí baví riešiť ich? Všetci poznáme hlavolamy – malé… pokračuj
