Krásny nový svet

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V siedmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do triasu, počas ktorého sa planéta dostala pod nadvládu plazov. Éra prvohôr, ktorá sa začala kambriom pred 541 miliónmi rokov, sa skončila… pokračuj

Rockový život stromov

V súčasnosti sa do miest z voľnej krajiny presúvajú nielen ľudia, ale aj mnoho ďalších živočíchov a rastlín vrátane niektorých druhov drevín. A práve nedávna štúdia Iana Smitha a jeho kolegov z americkej Bostonskej univerzity, uverejnená v časopise PLoS ONE, sa zamerala na životné osudy… pokračuj

Húf z eocénu

Každá starodávna fosília môže byť výnimočným darom z bohatej histórie našej planéty. Takýmto je aj nález vápencovej dosky z obdobia eocénu, ktorú v roku 2016 objavil behaviorálny ekológ Arizonskej štátnej univerzity Nobuaki Mizumoto v múzeu v Katsuyame v Japonsku. Doska sa stala miestom posledného odpočinku… pokračuj

Z vody na súš už nevyšli

Doteraz sa diskutuje o ranej evolúcii hmyzu. Medzinárodný výskum, ktorý bol publikovaný pod slovenským vedením, prichádza s dôkazmi, že hmyz žil pôvodne na súši, potom začali niektoré skupiny okupovať aj sladkovodné prostredia ako rieky a jazerá. Tieto skupiny sa podľa fosílneho záznamu následne nevracali späť… pokračuj

Výpočtová technika inak

Postgraduálni študenti chémie na McMasterovej univerzite v Hamiltone v kanadskom Ontáriu pod vedením profesorky chémie a chemickej biológie Kalai Saravanamuttuovej publikovali v časopise Nature Communications novú formu výpočtovej techniky, ktorá využíva mäkký polymérny materiál premieňajúci sa z kvapaliny na gél v reakcii na svetlo. Vedci… pokračuj

Skrotenie komárov

Zdá sa, že vedci sú na najlepšej ceste ochrániť človeka pred dotieravými, no najmä nebezpečnými komármi. Pracujú na zablokovaní génu, ktorý komárom pomáha nájsť človeka. Medzi všetkými zástupcami živočíšnej ríše snáď nikto nie je nebezpečnejší pre človeka ako komár. Podľa odborníkov sú komáre každoročne zodpovedné… pokračuj

Vládca podzemného hradu

Jazvec lesný je naša najväčšia lasicovitá šelma. Žije v celej Európe, kde obľubuje listnaté alebo zmiešané lesy. Často uprednostňuje okraje lesov a drevinové porasty v nezalesnenej krajine, v blízkosti ktorých sú polia a pasienky, kam vychádza za potravou. Jazveca lesného (Meles meles) pozná takmer každý.… pokračuj

Ekologickí géniovia

Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej… pokračuj

Naidky znakom kvality

Najmenšie máloštetinavce, ktoré žijú vo vode, patria do čeľade Naididae a pracovne sa tieto červy nazývajú naidky. Kto ich chce vidieť voľným okom, musí byť veľmi dobrý pozorovateľ. Na prvý pohľad sa naidky líšia od klasickej predstavy červa. Ich telo je vo väčšine prípadov krátke,… pokračuj

Smrtiace zuby

Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj