Vytvorili sa vám po kúpaní v jazere svrbiace vyrážky? Nemusia za tým byť sinice či znečistenie vody. Príčinou môžu byť vtáčie parazity spôsobujúce cerkáriovú dermatitídu.
Počas leta sa mnohí z nás vydávajú za relaxom k vode, či už na umelé kúpaliská, alebo k prírodným vodným plochám. Ak uprednostňujete druhú možnosť, zrejme ste už počuli o rizikách spojených s premnožením siníc či rôznymi formami znečistenia. Takto postihnuté vodné plochy sa však väčšinou dajú rozpoznať podľa zmenenej kvality vody, ktorá na prvý pohľad odrádza od kúpania. Menej známym rizikom je tzv. cerkáriová dermatitída – parazitárne ochorenie kože spôsobené drobnými larvami (cerkáriami) vtáčích schistozóm.
Čo sú vtáčie schistozómy?
Cerkáriovú dermatitídu ľudí spôsobujú motolice čeľade Schistosomatidae, ktoré v dospelosti parazitujú na vodných vtákoch. Najčastejšími pôvodcami tohto ochorenia v Európe sú schistozómy rodu Trichobilharzia, bežne napádajúce hlavne kačice, ale aj labute a husi. Infikované vtáky vylučujú do vody vajíčka, z ktorých sa uvoľňuje miracídium (prvé larválne štádium) aktívne vyhľadávajúce vodné slimáky. V tele infikovaného slimáka sa parazit nepohlavne rozmnožuje a z jediného miracídia vzniknú tisíce cerkárií, ktoré sa uvoľnia do vody. Tie následne plávajú za svetlom k hladine, kde vyčkávajú na vhodného hostiteľa. V závislosti od teploty prostredia dokážu prežiť aj niekoľko dní a prúdy ich môžu unášať na veľké vzdialenosti. Po zaregistrovaní teplokrvného živočícha prenikajú cerkárie jeho pokožkou a ich ďalší osud závisí od toho, či sa dostali do vhodného hostiteľa. Pri vtákoch migrujú do cieľových orgánov, kde dospievajú a produkujú vajíčka, ktoré sa dostávajú do vodného prostredia. Tým sa ich životný cyklus uzavrie. Naopak, u človeka sa ich vývin zastaví a parazity usmrtí imunitný systém, čo sa prejaví miestnym zápalom kože – dermatitídou.
Alergická reakcia
Hlavný prejav cerkáriovej dermatitídy u ľudí je vznik svrbiacich, začervenaných vyrážok na miestach prieniku cerkárií do kože – zvyčajne do 12 hodín po kúpaní, ale pocit svrbenia sa môže objaviť aj skôr. V prípade opakovanej infekcie je nástup rýchlejší a prejavy sú výraznejšie. Príznaky pretrvávajú väčšinou jeden až dva týždne a na ich zmiernenie sa používajú protizápalové masti s obsahom antihistaminík alebo kortikosteroidov. V zriedkavých prípadoch sa ku kožným prejavom môže pridružiť aj zvýšená teplota, lokálny opuch alebo zväčšenie lokálnych lymfatických uzlín.
Ako sa chrániť?
Vtáčie schistozómy síce nepredstavujú vážne ohrozenie ľudského zdravia, no niekoľko dní pretrvávajúce svrbivé vyrážky sú nepríjemné a často ľudí odradia od ďalšej návštevy dovtedy obľúbeného prírodného kúpaliska. Ako preventívne opatrenie sa testovala redukcia počtu hostiteľov – kačíc či slimákov – čo je však v praxi ťažko realizovateľné a výsledný efekt býva zanedbateľný alebo dokonca kontraproduktívny. Ani sprchovanie či usušenie hneď po kúpaní nezabráni nákaze, keďže cerkárie dokážu preniknúť do kože za menej ako dve minúty. Použitie opaľovacích krémov tiež neposkytuje dostatočnú ochranu pred prienikom lariev a krémy s antiparazitárnym účinkom nie sú komerčne dostupné. Najúčinnejším preventívnym opatrením zostáva vyhýbanie sa lokalitám s potvrdeným výskytom cerkáriovej dermatitídy – na to však treba relevantné a overené informácie.
Zapojte sa do výskumu
Naším cieľom nie je odradiť ľudí od pobytu v prírode, ale zvýšiť povedomie laickej a odbornej verejnosti o cerkáriovej dermatitíde. Kvalita povrchových vôd na Slovensku je síce pravidelne monitorovaná, no prítomnosť cerkárií sa štandardne nehodnotí. Spätná väzba, či už od rekreantov alebo zdravotníkov, nám poskytuje cenné informácie, ktoré uľahčujú mapovanie výskytu vtáčích schistozóm a identifikáciu rizikových lokalít. Spolu s údajmi o prípadoch cerkáriovej dermatitídy môžeme objasniť závažnosť problému a poskytnúť zodpovedným autoritám relevantné údaje.
Ak navštevujete prírodné kúpaliská a máte záujem prispieť k monitoringu týchto parazitov na Slovensku, načítaním QR kódu sa dostanete na stránku Parazitologického ústavu SAV, v. v. i., kde je možné vyplniť krátky dotazník. Pomôžeme si tým navzájom a už vopred vám ďakujeme.
Autor článku: MVDr. Daniel Barčák, PhD.
Laboratórium ichtyoparazitológie
Parazitologický ústav SAV, v. v. i., Košice
Výskum je financovaný Európskou úniou NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy projekt č. 09I03-03-V04-00449.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa