Plytvanie peniazmi na vypĺznuté myši

Taká je doba, treba šetriť. Všelikde sa preto rozhodli šetriť na vede. Zároveň je to doba, keď ľudia nemajú čas, často ani na premýšľanie. A tak si povedia, škrtajme nezmyselný výskum: transrodové myši, krevety na bežiacom páse a pod. Pĺznuce myši však mali šťastie – ľudia sa im začali venovať už dávno, keď ešte nebolo v móde strieľať od pása do vedeckého výskumu.

Pravda je však taká, že aj pred desaťročiami sa tomuto výskumu neveľmi darilo. Zdroje na pátranie šli pomaly, no predsa – objavovanie sa pomaly hýbalo dopredu, aj keď ho značná časť komunity považovala za odsúdené na neúspech. A predsa, japonský imunológ Šimon Sakaguči zistil, že ak sa mladým myšiam vyberie týmus (žľaza v hrudi), začne im vypadávať srsť. No ak im doplní imunitné bunky od iných myší, ostanú zdravé. Postupne skladal dieliky skladačky a zistil, že súčasťou nášho imunitného systému sú aj bunky, ktoré regulujú jeho činnosť – napríklad mu bránia, aby útočil na vlastné telo.

Vďaka tomuto výskumu môžeme dúfať v liečbu autoimunitných ochorení, progres v liečbe rakoviny či vo väčšiu úspešnosť transplantácií. Výskum Š. Sakagučiho bol – a to už je len malý bonus – tento rok ocenený Nobelovou cenou. Okrem neho si ju odniesli aj Mary E. Brunkowová a Fred Ramsdell, ktorí poruchy regulačných buniek imunitného systému vystopovali v genetickom kóde.

Keby sa v Sakagučiho časoch vyskytli pištoľníci, ktorí chcú rušiť a zakazovať výskum na základe zosmiešňujúceho opisu, dnes by sme nerozumeli tomu, prečo nás niekedy vlastný systém zrádza. A nemali by sme mnoho iných výdobytkov a poznania. Veda sa často začína v pochybných zákutiach sveta a z nich sa postupne prepletá až na hlavnú scénu. Dajme si pozor na pištoľníkov, ktorí by ju chceli stopnúť hneď v zárodku.

Autor článku: Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na webe vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.