Na čo slúži výskum pri nízkych teplotách?

Pri teplotách blížiacich sa k absolútnej nule môžu vedci skúmať nezvyčajné pri bežných izbových teplotách neexistujúce javy, ktoré posúvajú naše poznatky o vlastnostiach hmoty a vlastne celého vesmíru. Tieto poznatky otvárajú cestu k novým technickým vynálezom. Fyzici pracujúci v oblasti nízkych a veľmi nízkych teplôt… pokračuj

Bazény na podmorský výskum

Záujem o rekreačné aj profesionálne potápanie rastie. Odrazom tohto záujmu sú ultrahlboké bazény, ktoré vznikli a plánujú sa stavať najmä v Európe. Prvé komerčné morské a vesmírne výskumné a vzdelávacie stredisko na svete s najhlbším bazénom by malo vzniknúť vo Veľkej Británii. Bazény s hĺbkou… pokračuj

Spi a spaľuj

Na udržanie zdravia môže byť rovnako dôležité to, kedy ľudia jedia a spia, ako to, čo jedia. Výskumníci mali protirečiace si dôkazy o tom, či telo počas oddychu spaľuje kalórie konštantnou rýchlosťou, alebo či rýchlosť závisí od denného rytmu. Štúdia tímu Jeanne Duffyovej z Brigham… pokračuj

Pomáhajúce písmo

Odborníci z oblasti dizajnu, typografie a behaviorálnych vied z melbournskej RMIT University vyvinuli nový font, ktorý nazvali Sans Forgetica. Vychádza zo staršieho fontu Albion. Odborníci ho však výrazne pozmenili tak, aby sa pri čítaní viac zapájal mozog. Princíp je pritom pomerne jednoduchý – pri každom… pokračuj

Plesne v našom živote

Plesne sú bežnou súčasťou života. Darí sa im dobre vo vlhkom prostredí s dostatočnou výživou. Často sa objavujú na potravinách, ale nájdeme ich aj v domoch s väčšou vlhkosťou. Rozmnožujú sa pomocou spór. Keď sa spóra dostane do priaznivého prostredia, začne rásť a meniť sa na pleseň. Ľudský… pokračuj

Nebáť sa vďačnosti

Keď príde na písanie ďakovných listov, výhovorky sa začnú rýchlo kopiť. Neraz ide o obavu, že to bude znieť banálne alebo otrepane. Najnovší výskum profesora Nicholasa Epleyho z University of Chicago Booth School of Business a Dr. Amity Kumarovej z Texaskej univerzity v Austine zistil, že ľudia značne… pokračuj

Zrážanie máme v krvi

Spolu s kolektívom výskumníkov popísali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorá patrí medzi vzácne poruchy zrážania krvi. Mutácia dostala pomenovanie Fibrinogen Martin. Tento zásadný objav sa podaril kolektívu pracovníkov lekárov z Národného centra hemostázy a trombózy, ktoré je súčasťou Kliniky hematológie a transfuziológie Jesseniovej… pokračuj

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj

Od ílov po cunami

Keby nebolo takej prozaickej veci, ako sú íly, nemali by sme tehly, šálky, ale ani zubnú pastu. Stali sa celoživotnou láskou súčasného generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej únie Vladimíra Šuchu. Je známe, že vašou vedeckou láskou boli íly. Čím vás zaujali? Čo je na… pokračuj

Ako sa zväčšuje mozog

Vedci sa už desaťročia nevedia zhodnúť, čo sa vyvinulo skôr – väčšie mozgy, alebo len väčšie oblasti mozgu ovládajúce špecializované správanie? Štúdia výskumníkov z americkej Cornellovej univerzity zistila, že napriek tomu, že mozgy stavovcov sa líšia veľkosťou, zložením aj schopnosťami, za väčšinu týchto rozdielov je… pokračuj