Niekoľko stoviek dvojbunkových embryí myší rástlo počas štyroch dní na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Z embryí, ktoré sa dostali späť na Zem, sa takmer vo štvrtine vytvorili zdravé zhluky buniek známe ako blastocysty. Podľa vedcov to môže znamenať, že žiarenie a beztiažový stav nemusia predstavovať… pokračuj
Hlodavce sú každý rok zodpovedné za stratu 70 miliónov ton obilnín. V Austrálii môžu populácie myši domovej (Mus musculus) dosiahnuť morové rozmery – nájazdy viac ako 1 000 myší na hektár. Keď farmári zasejú pšenicu, myši chodia po riadkoch, vyňuchávajú semená v pôde a vyhrabávajú… pokračuj
Za rozdielmi v túžbe cvičiť môžu byť aj mikróby v črevách. Vedci študovali v myšiach špecifické mikrobiálne molekuly, ktoré stimulujú ich túžbu behať. Mikrobiológ z Pensylvánskej univerzity Christoph Thaiss a jeho kolegovia skúmali myši, ktoré prebehli v kolieskach na behanie v klietkach za 48 hodín… pokračuj
Nie je to tak dávno, keď sme viackrát denne či už pri prihlasovaní sa do internetových služieb, alebo písaní komentárov a odosielaní dotazníkov museli riešiť na prvý pohľad nevšedné úlohy. Prepísať pokrkvaný text, poklikať na všetky obrázky bicyklov alebo určiť všetky oblasti fotografie, ktoré obsahujú… pokračuj
Podľa výskumu Brucea Vallancea a jeho kolegov z University of British Columbia v Kanade, ktorý bol publikovaný v časopise PLOS Pathogens, pôst pred infikovaním baktériou Salmonella enterica a počas neho chráni myši pred plným rozvojom infekcie, čiastočne vďaka zmenám v črevnom mikrobióme zvierat. Keď sa… pokračuj
Vedecký tím vedený Daxom Hoffmanom z amerického Národného inštitútu zdravia objavil v myšiach to, čo považujú za prvú známu genetickú mutáciu na zlepšenie kognitívnej flexibility – schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa situáciám. Gén nazývaný KCND2 kóduje proteín regulujúci draslíkové kanály. Tie riadia elektrické signály, ktoré sa… pokračuj
Neurovedkyňa Elizabeth Gouldová z Princetonskej univerzity a jej kolegovia zistili, že obézne myši preukazujú známky zníženého výkonu mozgu. Na rozdiel od myší s normálnou hmotnosťou majú väčší problém ujsť z bludiska a pamätať si, kde sa nachádza konkrétny objekt. Na nervových bunkách sa nachádzajú mikroskopické hrbolčeky… pokračuj
Výskum na myšiach ukázal, že existuje šanca vrátiť stratenú pamäť pacientom s Alzheimerovou chorobou. Vedci pri obnovovaní stratených spomienok použili techniku nazvanú optogenetika. Využíva špeciálne modré svetlo na aktiváciu buniek označených zvláštnym fotocitlivým proteínom. Testované myši vystavili vedci slabým elektrickým impulzom, na ktoré zvieratá rýchlo zabudli.… pokračuj
Vedci urobili dôležitý krok k laboratórnemu pestovaniu funkčných ľudských orgánov. Podmozgová žľaza je orgán veľkosti hrášku, nachádzajúci sa v mozgu. Jeho dôležitosť však presahuje jeho veľkosť. Podmozgová žľaza vytvára viacero dôležitých hormónov, ovládajúcich rôzne telesné funkcie. Väčšina týchto hormónov sa reguluje prostredníctvom zápornej spätnej väzby, podobne, ako… pokračuj
Pre vedcov bolo dlho záhadou, prečo náš imunitný systém, tak účinne napádajúci cudzie mikróby, neútočí aj na molekuly v potrave. Kwang Soon Kim z kórejského Ústavu pre základy vedy sa pokúsil vysvetliť túto záhadu vytvorením skupiny myší, ktorá vyrastala výlučne na chemickej potrave. Výsledkom boli pokusné myši… pokračuj
