Podnájomníci lúčneho prostredia

Foto wikipédia/Frank Vassen

Pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) žije na Slovensku na väčšine územia od nížin až po vysoké horské polohy (1 600 m n. m.). Biotop tohto vtáčieho druhu predstavujú vlhké lúky s ojedinelými vysokými bylinami (lopúch, štiav) a kríkmi.

Pŕhľaviar červenkastý je sťahovavý vták vracajúci sa k nám zo zimovísk v priebehu apríla. Po prílete sa začnú formovať páry. Samička v sprievode samčeka vyberá vhodnú jamku v zemi na postavenie hniezda. Hniezdo stavia sama zo suchých stebielok tráv, lístkov a machu. Hniezdnu kotlinku vystiela zvieracími chlpmi. V priebehu mája po párení znáša samička 4 až 7 modrozelených vajíčok. Mláďatá, o ktoré sa vzorne starajú obaja rodičia, opúšťajú hniezdo po 11 až 14 dňoch. V tomto čase však nie sú ešte schopné lietať. Po vyskákaní z hniezda sa ukrývajú v trsoch trávy pred potenciálnymi predátormi, v tom čase sú totiž ľahkou korisťou. Rodičovský pár svoje mláďatá ešte niekoľko dní dokrmuje. Potom sa rodinky rozpadajú a vtáky už vedú samostatný život. Potravu pŕhľaviara červenkastého tvorí
hmyz, pavúky, mäkkýše a červy.
Ide o významný druh z kultúrneho hľadiska. Príčinou znižovania početnosti je likvidácia hniezdneho prostredia pri meliorácii vlhkých lúk, ako aj zníženie potravnej ponuky na lokalitách výskytu. Starostlivo treba zvažovať účinok meliorácií na biotop tohto vtáčieho druhu citlivého na narušenie stanovišťa, ako aj účinok biocídov (obzvlášť insekticídov) na potravný reťazec. V jarných mesiacoch sa negatívne prejavuje vypaľovanie starej trávy, pri ktorom dochádza jednak k zničeniu hniezd a násad, ako aj k vyhubeniu potravy.

Foto wikipédia/Steve Hillebrand

Lasica hranostaj alebo aj hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) sa vyskytuje po celom území Slovenska. Obýva otvorenú krajinu, často v blízkosti podmáčaných stanovíšť (rieky, močiare, rybníky), ale vyskytuje sa aj v lesnom prostredí. Obľubuje aj remízky, záhrady a prostredie v blízkosti ľudských sídiel.

Ukrýva sa v dierach hlodavcov, na lov vychádza najčastejšie večer a v noci. Charakteristickou „pózou“ pri monitorovaní potenciálnej koristi je panáčkovanie. Vtedy stojí zvieratko na zadných nohách a obzerá sa vôkol seba. Vzhľadom na veľmi štíhle telo, ktoré mu dovoľuje liezť do dier drobných lesných hlodavcov, a mimoriadne vysokú aktivitu, potrebuje hranostaj prijímať potravu priebežne počas dňa.
Lasica hranostaj je mimoriadne zvedavé stvorenie. Imitovaním pišťania myší ju možno prilákať doslova k sebe. Loví samotársky s výnimkou obdobia, keď samec vypomáha samici so starostlivosťou pri výchove potomstva. Hranostaje sa pária v lete, avšak mláďatá sa samičke rodia až na jar budúceho roku po fáze embryonálneho pokoja. Párenie hranostajov vyzerá niekedy drasticky. Samček chytí samičku za zátylok a behá s ňou po lúke. Človeku neznalému tohto zvláštneho zásnubného ceremoniálu to pripadá, akoby sa o územie sporili v bitke dva samce. Ide však o špecifické predsvadobné správanie, ktoré má za úlohu vyvolať u samičky ovuláciu vajíčok (tzv. provokovaná ovulácia).
Šesť až sedem slepých mláďat prichádza na svet začiatkom jari. Vo veku 5 – 6 týždňov sa im rozlepujú oči a ako 3 – 4 mesačné sú už samostatné. Takmer dospelé mláďatá sa začínajú zúčastňovať na love potravy. Hranostaje vytvárajú skupiny, ktoré môžu pozostávať aj z desiatich jedincov. Takéto spoločenstvá sa na sklonku zimy rozpadajú a vytvárajú páriky.
Lasica hranostaj má výborne vyvinutý čuch, a preto počas pátrania po potenciálnej koristi drží hlavičku tesne pri zemi. Loví v rýchlom behu, pričom skoky tohto tridsaťcentimetrového zvieratka môžu dosahovať až pol metra. Obľubuje hlavne drobné zemné cicavce, za ktorými snorí v dierach. Podstatnou zložkou potravy sú aj vtáky, najmä mláďatá na zemi hniezdiacich operencov.

Foto wikipédia/Stefan.lefnaer

Horec brvitý (Gentianopsis ciliata) je trváca rastlina neveľkého vzrastu s prízemnou ružicou kopijovitých končistých listov. Jednotlivé kvety na krátkych hranatých byliach majú až 3 cm dlhý rúrkovitý, úzko krídlatý kalich a tmavoazúrovú korunu s veľkosťou 2,5 cm.

Rastlina kvitne až na jeseň medzi poslednými rastlinami, a tak ozdobuje sivú trávu na lúkach či pasienkoch ešte aj v októbri a novembri. Plod horca jarného je vretenovitá tobolka.
Horec brvitý rastie väčšinou na vápencovom podloží na podhorských a horských lúkach, pasienkoch a skalách, s ťažiskom výskytu na strednom Slovensku. V ostatných oblastiach Slovenska je jeho výskyt zriedkavý, až vzácny. Stanovištia s výskytom tejto rastliny ohrozujú agrotechnické úpravy lúk a pasienkov, aplikácia umelých hnojív, ako aj intenzívna pastva.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2009.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre