Januárová séria viac ako 1 200 zemetrasení pri gréckom ostrove Santorini odkryla, že ikonická egejská kaldera a neďaleká podmorská sopka Kolumbo môžu čerpať z jedného hlbšieho magmatického rezervoára. Analýza otrasov a deformácií povrchu medzi júnom 2024 a februárom 2025 ukazuje najprv jemné dvíhanie Santorini, potom 27. januára prudký nárast seizmicity a následné spľasnutie oboch sopiek. Magma sa najskôr presúvala z hĺbky do plytšieho zásobníka pod Santorini a potom odtiekla mimo oboch centier – akoby spoločný systém vydýchol.
Takéto komplexné, spoločné magmatické potrubné systémy ako medzi Santorini a Kolumbom môžu sťažiť interpretáciu zemetrasení a príznakov blížiacich sa erupcií, tvrdí tím geofyzika Mariusa Iskena z Helmholtzovho centra pre geovedy v Postupime v Nemecku. V regióne, kde výbuch Santorini asi roku 1560 pred n. l. urýchlil pád Mínojcov, a Kolumbo naposledy vybuchlo v roku 1650, má preto presné monitorovanie existenčný význam. Autori volajú po sledovaní v reálnom čase, hustej sieti pevninských a podmorských senzorov i rýchlom sprístupňovaní dát. Aj veľké sústavy na Havaji, Islande či Kamčatke môžu byť pospájané viac, než si myslíme – a varovania musia rátať s tým, že jedna sopka potiahne za nitky druhej.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa