Posúvanie rekordu

Čiastočná lebka Apidima 2 (vpravo) a jej počítačová rekonštrukcia (vľavo). Nesie celý rad znakov, ktoré ju priraďujú k neandertálcom, kredit Katerina Harvati, Eberhard Karls Universität Tübingen.

Lebka pračloveka druhu Homo sapiens nájdená v jaskyni na juhu gréckeho Peloponézu bola datovaná na najmenej 210-tisíc rokov, čo je absolútny rekord nielen európsky, ale aj eurázijský.

Nálezy fosílií a ich anatomické, chemické a genetické analýzy spolu s datovaním v posledných rokoch úplne obrátili pohľad na staršie dejiny ľudského druhu Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapientov. Ešte nedávno fosílie naznačovali, že sapienti sa vyvinuli pred asi 200-tisíc rokmi vo východnej Afrike a do Eurázie sa odtiaľ vydali pred čosi vyše 100-tisíc rokmi (teória von z Afriky), do Európy azda iba pred 50-tisíc rokmi. Teraz je všetko inak.

Prvé stopy

Fosílie sapientov z náleziska Džebel Irhúd v Maroku (pozri Quark 7/2017) majú asi 315-tisíc rokov a tie z Florisbadu v Južnej Afrike asi 260-tisíc rokov. V kenskom Olorgesailie sa navyše našli kamenné nástroje takmer identické s tými z dvoch práve spomenutých nálezísk, zrejme zhotovené takisto sapientmi – pred asi 320-tisíc rokmi! To všetko sú africké náleziská. Sapienti sa teda pokojne mohli vyvinúť tam, kde sa to dlho predpokladalo, vo východnej Afrike – predovšetkým v Etiópii – a odtiaľ migrovať do zvyšku Afriky, ibaže oveľa dávnejšie. Donedávna najstaršie známe stopy sapientov mimo Afriky sa našli v Izraeli v jaskyni Misliya a boli datované azda až na 194-tisíc rokov (Quark 3/2018). Okrem týchto nálezov spojených priamo so sapientmi sa na viacerých miestach Eurázie našli ešte oveľa staršie fosílie, ktoré možno patrili sapientom, ale zatiaľ sa to nedá potvrdiť. Misliya sa nachádza v širšom koridore, kde zo severovýchodu Afriky mohli sapienti prechádzať do Eurázie aj suchou nohou cez Červené more, ktorého hladina kolísala, navyše v ňom boli početné ostrovy, úžiny i suchozemské mosty. Ani Arabský polostrov nepokrývali vždy iba púšte. Boli tam savany, lesy, vodné plochy a rieky. Tak či onak, vekový rekord z Misliye dlho nevydržal.

Spolueurópanstvo

Čiastočná lebka Apidima 1 (vpravo) a jej počítačové rekonštrukcie pri pohľade zozadu (v strede) a zboku (vľavo). Zaoblený tvar zadnej strany lebky je unikátny znak sapientov, kredit Katerina Harvati, Eberhard Karls Universität Tübingen.

O koniec rekordu sa zaslúžila paleoantropologička Katerina Harvatiová z Eberhard Karls Universität v Tübingene (Nemecko) s jedenástimi kolegami z Nemecka, Grécka, Austrálie a Veľkej Británie. Nanovo analyzovali a pomocou uránovej série datovali dve čiastočné lebky (bez sánky) praľudí z jaskyne Apidima, ktorá sa nachádza v južnom rohu strednej časti gréckeho polostrova Peloponéz. Stav lebiek umožnil so zárukou povedať, že kým lebka Apidima 1 patrila sapientovi, lebka Apidima 2 neandertálcovi. Vedci to oznámili v časopise Nature. Majiteľ Apidima 1, sapient, žil pred najmenej 210-tisíc rokmi. To je o vyše 160-tisíc rokov viac ako druhá najstaršia známa fosília sapienta v Európe! Neandertálec Apidima 2 žil pred asi 170-tisíc rokmi. To, že niektoré jaskynné náleziská obývali praľudia desaťtisíce rokov, nie je výnimočné. Ani to, že sa v osídlení zväčša striedali – ale možno aj dočasne žili spolu – viaceré druhy nášho ľudského rodu Homo. Zaujímavé je však datovanie Apidima 1. Naznačuje, že sapienti a neandertálci v Európe koexistovali podstatne dlhšie ako stotisíc rokov. To má veľký dosah na osud neandertálcov a ich vzťah k nám. Dosiaľ totiž prevládal názor, že populácie oboch týchto druhov sa v Európe stretávali pomerne krátko, nanajvýš 10-tisíc rokov, hoci naša aj ich DNA ukázala, že sa hojne krížili.

Pozície piatich jaskýň na lokalite Apidima, kredit Katerina Harvati, Eberhard Karls Universität Tübingen

Striedanie migračných vĺn?

Na druhej strane je možné, ba pravdepodobnejšie, že sa sapienti a neandertálci nestriedali iba v osídlení tej-ktorej jaskyne, ale celkove v osídlení niektorých oblastí či väčšiny nezaľadneného územia Európy. V južnom Grécku podľa Kateriny Harvatiovej a jej kolegov mohli najprv žiť skorí neandertálci, po nich skorí sapienti, potom neskorí neandertálci, a tých napokon, definitívne, vystriedali sapienti novej mohutnej migračnej vlny z Afriky. V pozadí takého striedania mohla byť premenlivejšia klíma. Na základe anatomických a niektorých genetických znakov sa totiž všeobecne predpokladá, že neandertálci – a z ľudských druhov ešte ázijskí denisovania – boli väčšmi privyknutí na drsnejšiu klímu vrcholných fáz ľadových dôb ako sapienti. Takže keď bolo chladnejšie, žili tam neandertálci, a keď teplejšie, sapienti. Na klimatické striedanie populácií týchto druhov poukazujú osobitne nálezy z jaskýň v Levante (stredomorská oblasť Blízkeho východu), cez ktorú prechádzal hlavný koridor sapientov do Eurázie. Hlavné dôkazy sa našli v jaskyniach v Izraeli.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 08/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban

Komentáre