Pôvod chrámov v Karnaku

Podľa najnovších výskumov bol svetoznámy chrámový komplex ležiaci na juhu Egypta kedysi súčasťou ostrova v rieke Níl.

Ruiny chrámov v Karnaku pri juhoegyptskom Luxore, súčasť Svetového dedičstva UNESCO, patria k najznámejším pamiatkam staroegyptskej civilizácie. Predstavujú jeden z celosvetovo najväčších historických chrámových komplexov, ktorý každoročne navštívia milióny turistov.

Staroveká metropola

Súčasné stredne veľ ké mesto Luxor-Uksúr (hoci v porovnaní so súmestím Káhira-Gíza ide o mestečko) a jeho najbližšie okolie boli v staroveku metropolou Horného Egypta a celej krajiny. Vtedy sa nazývalo Téby a najväčší význam dosiahlo počas Novej ríše v rokoch 1552 až 1070 pred n. l., keď v Hornom Egypte a potom v celej krajine vládli faraóni z 18. až 20. dynastie.

Celoegyptským vládnym sídlom sa Téby stali po oslobodení Dolného Egypta spod nadvlády Hyksósov, votrelcov pravdepodobne sýrskeho pôvodu, prvými panovníkmi 18. dynastie. Hlavná časť mesta aj karnacký chrámový komplex sa nachádzali a naďalej nachádzajú na východnom brehu Nílu, palácový komplex faraónov, ďalšie chrámy a kráľovské hrobky na západnom. Z nových, dosiaľ najdôkladnejších geoarcheologických výskumov však vyplynulo, že pri prvom osídlení to tam z hľadiska usporiadania krajiny vyzeralo úplne inak.

Svedectvo z podzemia

V časopise Antiquity to oznámil 11-členný medzinárodný tím na čele s Benjaminom Penningtonom zo Southamptonskej univerzity vo Veľkej Británii a Angusom Grahamom z Uppsalskej univerzity vo Švédsku. Analyzovali sedimenty z rôznych miest karnackého komplexu a na ich základe určili krajinný vývoj lokality a dobu jej osídlenia.

Chrámy v Karnaku sa nachádzajú približne 500 metrov východne od súčasného toku Nílu. Príslušné vzorky odobrali z podzemia 61 miest v komplexe. Preskúmali tiež desaťtisíce úlomkov keramiky, ktoré pri tom našli. Zistili, že približne pred rokom 2520 pred n. l. podmienky na lokalite nedovoľovali jej trvalé osídlenie. Pravidelne sa tam totiž vyskytovali záplavy rýchlo tečúcou vodou Nílu.

K prvému osídleniu Karnaku určite došlo až počas Starej ríše (približne 2591 až 2152 pred n. l.). Datovanie úlomkov keramiky spresňuje dobu úvodného trvalého karnackého osídlenia dokonca až na rozpätie rokov 2305 až 1980 pred n. l.

Vyvýšenina v chaose vôd

Karnacká lokalita sa utvorila zarezaním ramien Nílu do skalného podložia západne a východne od nej. Vznikla tak vyvýšenina, dnes tvoriaca východ a juhovýchod chrámového okrsku. Po jej osídlení tam boli vybudované prvé chrámy. Vedcov prekvapilo, že východné rameno (dosiaľ sa jeho existencia len predpokladala) bolo výraznejšie než západné. Celé to muselo vyvolávať dojem, že z nílskych vôd povstala súš. Nuž a práve to zodpovedalo mytologickým predstavám starých Egypťanov o stvorení sveta.

Podľa textov zo Starej ríše sa totiž boh-stvoriteľ Ra-Amun mal prejaviť súšou, ktorá sa vynorila z jazera. Miesto pre prvý chrám teda očividne vybrali podľa toho na vtedajšom karnackom ostrove, v tom období jedinej vyvýšenine obklopenej vodou v tejto oblasti. V komplexe to dodnes pripomína posvätné jazero. Podobne aj texty zo Strednej ríše (približne 1980 až 1760 pred n. l.) hovoria o prvotnej vyvýšenine či pahorku vynárajúcom sa z chaosu vôd. Počas pravidelných nílskych záplav sa musela pri ústupe vody karnacká vyvýšenina objavovať nad klesajúcou hladinou.

Autor článku: Zdeněk Urban