Ako v súčasnosti hodnotiť slová krabica a škatuľa vo význame „pevný obal na uschovávanie rozličných vecí, schránka“, resp. „malá schránka zabudovaná v stene, v ktorej sa spájajú alebo rozvetvujú elektrické vodiče a inštalujú elektrické vypínače a zásuvky“ a ktoré z týchto dvoch slov by sa malo používať v spisovných jazykových prejavoch?
Ak sa pozrieme do súčasných kodifikačných príručiek spisovnej slovenčiny, t. j. do Pravidiel slovenského pravopisu(4. vyd. 2013; ďalej PSP), resp. Krátkeho slovníka slovenského jazyka (4. vyd. 2003; ďalej KSSJ), mohli by sme odpovedať takto: v spisových jazykových prejavoch je vhodné používať slovo škatuľa, lebo slovo krabica sa v súčasných PSP vôbec neuvádza, kým slovo škatuľa áno, a KSSJ slovo krabica hodnotí ako subštandardné, t. j. ako nespisovný jazykový prostriedok. Ukazuje sa však, že problém hodnotenia a používania slova krabica nie je až taký jednoznačný.
Slová krabica aj škatuľa sú cudzieho pôvodu. Slovo škatuľa má pôvod v latinčine (z lat. scatula), do slovnej zásoby slovenčiny sa dostalo s rozvojom lekárnictva a v jazykových príručkách sa vždy hodnotilo ako spisovné. Slovokrabica má praslovanský pôvod (z pôvodného základu korbъ- s významom kôš, ktoré sa dostalo do mnohých slovanských jazykov, vzniklo krab- a z toho príponou -ica vzniklo slovo krabica; porov. V. Machek: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského, 1957). Slovo krabica Anton Bernolák vo svojom päťzväzkovom slovníku (pozri Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825 – 1827) označil ako české, Štefan Jančovič zachytávajúci slovnú zásobu zo štúrovského obdobia (pozri Noví slovensko-maďarskí a maďarsko-slovenskí slovňík, 1848) ho zaznamenáva bez označenia, rovnako aj Josef Loos v Slovníku slovenskej, maďarskej a nemeckej reči z r. 1871, PSP z r. 1931 ho hodnotili ako spisovné slovo, ale PSP z r. 1940 ako nesprávne, PSP z r. 1953 znova ako spisovné, no od 2., zrevidovaného vydania PSP z r. 1957 sa slovo krabica vynechalo, čo sa osobitne uvádza v úvode tohto vydania. Slovník slovenského jazyka, 1. zv. A – K, z r. 1959 slovo krabica hodnotí ako hovorové zastarané. V 2. zv. Slovníka súčasného slovenského jazyka (písmená H – L) z r. 2011 sa slovo krabica hodnotí ako spisovné, ale upozorňuje sa na jeho český pôvod. V citovanom slovníku sa uvádza aj prídavné meno krabicový, zdrobneninakrabička a od nej utvorené prídavné meno krabičkový.
Z naznačeného rozboru vidieť, že už dve storočia je isté váhanie, či slovo krabica a jeho odvodeniny zaradiť medzi spisovné jazykové prostriedky, alebo nie. V jazykovej praxi sa v súčasnosti používa pomerne často aj v spisovných jazykových prejavoch a azda preto sa v najnovšom lexikografickom diele zaradilo medzi spisovné jazykové prostriedky s upozornením na jeho český pôvod. (Možno ešte uviesť, že slovu krabica sa podrobne venoval Pavol Žigo v príspevku Osudy slov škatuľa a krabica uverejnenom v časopise Kultúra slova, 2011, roč. 45, č. 4.)
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
