Pozemšťania o mimozemšťanoch

Hľadanie inteligentného mimozemského života je svätým grálom výskumu vesmíru. Motivuje ho aj náš pocit kozmickej samoty.

Napriek našej blízkosti k ľudoopom nemáme na Zemi partnerský druh. Iné ľudské druhy vymreli alebo sa rozplynuli v mase Homo sapiens, teda sapientov. DNA ukázala, že sme sa s nimi krížili a doteraz v sebe máme 2 až 4 % ich dedičného materiálu. Bolo ich menej a k ich zániku zrejme prispela aj konkurencia, ak nie genocída z našej strany.

Jednota v rôznosti

Náš pocit osamelosti po prieskume našej Slnečnej sústavy iba zosilnel. Zatiaľ sme nikde nenašli život, ani len fosílne stopy. No pri hľadaní inteligentného mimozemského života (z angl. extra-terrestrial intelligence, ETI) musíme konštatovať, že naše poznanie vesmírneho okolia je nedostatočné. Nedávno to ukázali telesá z medzihviezdneho priestoru: mali by sme ich preskúmať zblízka, naša kozmonautika na to však nestačí. Detailne nepoznáme ani hlbiny oceánov na Zemi.

S potenciálnymi ETI však máme spoločný vesmír, jeho fyziku, chémiu a geológiu. Vesmír je obrovský, veľmi starý, s rovnakými fyzikálnymi zákonmi, chemickými prvkami a analogickou štruktúrou (kopy galaxií, galaxie, hviezdy a planéty, zrejme aj mesiace). Je v ňom dosť miesta. Americký astronóm a popularizátor vedy Carl Sagan nechal v sci-fi románe Kontakt prehovoriť svoje postavy: Keby bol pozemský život jediný, bolo by to nehorázne plytvanie priestorom. Vo vesmíre je aj dosť času na evolúciu biológie z rovnakého chemického-geologického základu až po ETI. To predstavuje racionálne východisko úvah o ETI.

Vzácnosť či hojnosť?

Existujú aj názory, že sme vo vesmíre sami (napr. americkí vedci FrankTipler a Michael Hart), odborný konsenzus sa však vyvíja smerom k väčšej otvorenosti: zatiaľ nevieme, ako to je. C. Sagan zdôrazňoval, že neexistencia dôkazov ešte nedokazuje neexistenciu. Súčasne však upozornil, že mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy.

Súčasný stav nášho poznania pripúšťa aj protichodné názory na mimozemský život a inteligenciu: od ich vylúčenia až po ich hojný výskyt. Aktéri na oboch krajných pozíciách sa riadia vedeckou metodológiou, hoci neraz obchádzajú kritérium vedeckosti: možnosť opakovane a nezávisle potvrdiť alebo v duchu prístupu filozofa vedy Karla Poppera vyvrátiť to či ono tvrdenie. Nie sú však jediní. Deje sa to napríklad aj v teoretickej fyzike, kozmológii a klimatológii, ako aj v oblastiach mimo vedy, ak sa priveľmi verí počítačovým modelom a nekriticky sa na ich základe extrapoluje.

Atmosféra a voda

Skeptický pohľad na ETI prináša štúdia Manuela Scherfa a Helmuta Lammera z Ústavu kozmického výskumu Rakúskej akadémie vied v Grazi, ktorú autori predstavili minulý rok na Európskom planetárnom kongrese v Helsinkách. Najbližšia technologická ETI je podľa nich asi 33-tisíc svetelných rokov od nás a oveľa staršia než naša civilizácia. ETI by mali byť zriedkavé. Autori rátali s malou pravdepodobnosťou, že planéty majú doskovú tektoniku ako Zem a súčasne atmosféru, v ktorej prevládajú dusík a kyslík, so správnym podielom kyslíka a oxidu uhličitého pre fotosyntézu a vznik biosféry. Množstvo CO₂ v atmosfére reguluje dosková tektonika. Planéty s 10 %, resp. 1 % CO² (na Zemi je to dnes 0,042 %) by si mohli udržať biosféru 4,2, resp. 3,1 miliardy rokov, no iba keby v atmosfére mali viac než 18 % kyslíka.