Pozor na sekundárne otravy jedlými hubami

V letnom období sa objavilo v zdravotníckych zariadeniach viacero prípadov otráv hubami. Niektorí lekári si ich nevedeli vysvetliť, pretože pacienti skonzumovali iba čerstvo nazbierané jedlé huby. Ukázalo sa, že išlo o sekundárne pravé otravy hubami.

Živá príroda, teda všetky živé organizmy, ktoré študuje biológia, sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. V súčasnosti sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše. Toto tzv. trinomické delenie biológie v sebe zahŕňa ríše rastlín (flóra), ktoré študuje botanika, húb (fungi, eumycota), ktorými sa zaoberá mykológia, a živočíchov (fauna), ktoré sú predmetom štúdia zoológie.
Huby teda tvoria samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny a aj zložením majú bližšie k živočíchom. Jedlé huby sú pri správnej tepelnej kuchynskej úprave racionálnou potravinou s nízkou energetickou a vysokou biologickou hodnotou. Hovorí sa im aj lesné mäso.

Toxické amíny

Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach sa v letnom období vyskytli otravy, ktoré si niektorí lekári nevedeli vysvetliť. Pacienti podľa uvedených vyjadrení skonzumovali iba čerstvo nazbierané huby, najmä dobre známe dubáky – hríby dubové (Boletus reticularis).
Ukázalo sa, že väčšinou išlo o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria). Spôsobili ich nešpecifické toxíny vznikajúce pri autolytických procesoch v hubách (toxické amíny) počas extrémnych tropických horúčav.
Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou. Môžu byť tiež rozvŕtané larvami a pobodané rôznym hmyzom vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré vylučujú cuciakom jedovaté výlučky, alebo kontaminované niektorými mikroorganizmami tvoriacimi toxíny a pod.

Zdravé len navonok

V podmienkach extrémnych tropických horúčav však môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope vrátane tých najkrajších hríbov.
Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. Na huby sa chodilo v tzv. prvej, jarnej vlne (májovo-júnovej) a najmä v tzv. druhej jesennej vlne (septembrovo-novembrovej). V týchto obdobiach k autolýze plodníc húb prispievajú nadmerné presiaknutie dužiny vodou pri dlhotrvajúcich dažďoch, opakované zmrznutie a rozmrznutie pri striedaní nočných mrazov s oteplením počas dňa a ďalšie vonkajšie podmienky.
O problematike mykointoxikácií (pravých a nepravých otravách hubami či pseudootravách hubami) som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené knižné monografie.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.
Lekárska fakulta UK,
Univerzitná nemocnica Bratislava
odborný konzultant ÚDZS pre angiológiu, internú medicínu, posudkové a revízne lekárstvo
predseda Angiologickej sekcie SLK
člen Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV
Foto Pixabay

Komentáre