Našincom žijúcim vo vnútrozemí sa môže predstava plavby trajektom spájať najmä s bezstarostnými prázdninami. Trajekty sú však starým druhom dopravy, ktorý je naďalej v prvom rade užitočný, až potom možno aj luxusný či dobrodružný.
Stavba mostu cez rieku býva pre ľudí žijúcich v danej oblasti nevšednou udalosťou ešte aj v 21. storočí. Nehovoriac o mostoch či tuneloch spájajúcich pevniny oddelené morom. V minulosti býval aj jednoduchý most náročným a nákladným projektom, ak mal byť trvalý a aj niečo uniesť. Jednoduchšie bolo prekračovať vodu plťou, člnom, prievozom… teda trajektom.
Každodenná nevyhnutnosť
Trajekt býva definovaný široko. Podľa encyklopédie Britannica sú trajekty plavidlá ľubovoľnej veľkosti, ktoré prepravujú cestujúcich a (v mnohých prípadoch) ich vozidlá na pevne stanovených krátkych trasách cez vodu. Plavidlá sa pritom môžu značne líšiť svojou veľkosťou aj inými technickými parametrami, ale napríklad aj kvalitou vybavenia pre cestujúcich. Niektoré ponúkajú na dlhších trasách cestujúcim kajuty na prenocovanie v pohodlí, ktoré pripomína štandardy luxusných výletných lodí.
Sú oblasti, kde je trajektová doprava základnou potrebou. Štyri hlavné japonské ostrovy Honšu, Hokkaido, Kjúšu a Šikoku sú poprepájané mostmi a tunelmi, lenže Japonsko sa skladá z niekoľkých tisícok ostrovov. Na mnohé menšie ostrovy sa dá dostať iba loďou a aj medzi hlavnými ostrovmi je často jednoduchšie použiť trajekt, ktorý zostáva najefektívnejším spôsobom prepravy.
Japonský trajektový systém je považovaný za najrozsiahlejší na svete. Flotila lodí od menších člnov až po plavidlá, ktoré naraz prevezú 1 000 a viac cestujúcich, prepraví na 143 trasách viac ako 50 miliónov ľudí ročne. Celá sieť pritom začínala v roku 1966 iba s 21 linkami. V súčasnosti japonské trajekty premávajú od severného ostrova Hokkaido až po Okinawu na juhu a sieť zahŕňa aj prístavy v Južnej Kórei. V priemere idú rýchlosťou 18 uzlov, čo je 33 km/h. Ich spoľahlivosť zvyšujú stabilizátory, satelitné navigačné systémy či dvojité trupy na ochranu pred rozbúreným morom.
Užitočný luxus
Medzi britským Harwichom a holandským prístavom Hoek van Holland premávajú v súčasnosti najväčšie kombinované nákladné a osobné trajekty na svete, Stena Hollandica a Stena Britannica. Postavili ich v lodeniciach Nordic Yards vo Wismare v Nemecku a v roku 2010 ich odovzdali švédskej lodnej spoločnosti Stena Lines. Výroba oboch identických lodí stála 375 miliónov britských libier.
Jedna jazda Severným morom rýchlosťou 22 uzlov (približne 40 km/h) im trvá približne sedem hodín. Lode majú hrubú tonáž 62 000 t a nosnosť11 600 t. Sú dlhé 240,9 m, celkovú šírku majú 32 m a ponor 6,4 m. Vozia pasažierov aj autá spôsobom roll-on/roll-off – autá sa naloďujú a vyloďujú po vlastných kolesách. Jeden trajekt má kapacitu 230 áut a 1 200 pasažierov. Kajuty sú vybavené poschodovými posteľami, k vybaveniu patrí pohovka, stôl, satelitná televízia, šatník, telefón a kúpeľňa.
Lode majú zariadenia na recykláciu kartónu, skla a potravinového odpadu. Na zníženie spotreby energie chladiaceho systému sú všetky okná prekryté solárnou fóliou, ktorá blokuje 82 % slnečného žiarenia. Katalytické konvertory a štyri hlavné dieselové motory s celkovým výkonom 33 600 kW majú upravenú lepšiu rýchlosť spaľovania tak, aby pomáhali znižovať vplyv plavidla na životné prostredie.
Ferriculum
Anglický výraz pre trajekt – ferry napovedá, o aký dávny spôsob prepravy ide. Výraz ferry sa prvýkrát použil v Anglicku v stredoveku a pochádza z latinského slova ferriculum, čo znamená prevozný čln alebo voz. Pôvodne sa používal pre plavidlá, ktoré prepravovali cestujúcich a náklad cez rieky. No čoskoro sa začal spájať s akýmkoľvek plavidlom, ktoré prepravovalo cestujúcich cez vodné plochy – komerčné trajekty prepravujúce čisto náklad aj osobné trajekty prepravujúce ľudí z jedného prístavu do druhého.
Prievozníci pomáhajúci ľuďom prekročiť vodnú plochu bez toho, aby museli hľadať brod alebo most, tu boli doslova odnepamäti. Napokon, legenda starovekých Grékov o Cháronovi prevážajúcom duše cez rieku Styx len použila obraz, ktorý bol bežný a každému pochopiteľný. Veľké civilizácie vznikali na brehoch mohutných tokov a Níl sa hmýril loďami prevážajúcimi obchodníkov aj s tovarom či samotných cestujúcich už za čias faraónov. Prievozníci ponúkali jediný spôsob prechodu cez vodu predtým, ako sa stalo bežnejším budovanie trvalých mostov. V starovekých a stredovekých dejinách mali teda prievozy veľký význam a ich dôležitosť pretrvala až do modernej doby.
R
