Prepájanie svetov

Foto Pixabay

Svet informačných technológií sa mení veľmi rýchlo a rovnako rýchlo menia informačné technológie svet okolo nás. O tom, čo do tejto oblasti môže priniesť novovzniknutý Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), sme sa rozprávali s jeho zakladateľkou profesorkou Máriou Bielikovou.

Zakladáte prvý inštitút svojho druhu na Slovensku. Ponesie meno známeho vynálezcu Wolfganga von Kempelen. Prečo práve toto meno?

Počítače, informačné a špeciálne inteligentné technológie patria medzi najväčšie nástroje pre inovácie súčasnosti. Aj Kempelen bol veľký inovátor. Študoval filozofiu a právo, prepájal disciplíny a na svojom konte má množstvo technických vynálezov. Chceme, aby boli inovácie a prepájanie rôznych odborov vrátane humanitných a spoločenskovedných, podobne ako to bolo v Kempelenovej celoživotnej práci, charakteristickým prvkom nášho inštitútu. Zároveň sme hrdí Slováci, a hoci Kempelen vyrastal v nemecky hovoriacej rodine, bol rodák z Prešporku, súčasnej Bratislavy. Myslím si, že jeho pôvod a prácu by sme mali poznať a použitím jeho mena sa hlásime k jeho odkazu.

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., je zakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (http://kinit.sk), ktorý začal svoju činnosť v septembri 2020. Pôsobila ako profesorka a dekanka na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Už viac ako 20 rokov sa venuje webu a jeho personalizácii, t. j. prispôsobovaniu vlastnostiam a aktuálnemu stavu používateľa. Skúma správanie sa ľudí v interakcii s počítačovými aplikáciami. Vo svojej práci sa usiluje podporovať a zapájať mladých talentovaných informatikov do výskumu. V roku 2010 získala cenu ministra školstva za výnimočné výsledky vo vede a v októbri 2016 si prevzala ocenenie IT osobnosť roka.

Kempelen je známy mnohými zaujímavými vynálezmi. Ktoré vás najviac oslovujú?

Zaujímavý je napríklad jeho šachový automat. Spôsob, akým Kempelen využil človeka ukrytého v skrinke, alebo to, ako pomocou magnetov a dômyselného mechanizmu Turek hýbal rukami a figúrkami, bolo s prihliadnutím na dobu, v ktorej vznikal, obdivuhodné riešenie. Pre mňa sa v jeho práci ukrývajú začiatky umelej inteligencie, čo je disciplína, ktorá tvorí základ vo všetkých výskumných skupinách nášho nového inštitútu. Za najdôležitejší Kempelenov vynález sa považuje hovoriaci stroj. Tu opäť nachádzame paralelu, pretože jednou z prvých tém, ktorým sa venujeme, je spracovanie prirodzeného jazyka. Rôznych paralel nájdeme veľa a verím, že aj pre mladých ľudí bude inšpiráciou, keď náš inštitút ponesie práve meno Wolfganga von Kempelen.

Foto Pixabay

Aké sú hlavné oblasti výskumu?

Vo veľkej miere sa chceme venovať základnému výskumu, presnejšie aplikačne orientovanému základnému výskumu. V rámci základného výskumu sa skúmajú javy a deje, ktoré nemusia byť okamžite aplikovateľné v konkrétnom produkte. Sú však vždy v nejakej oblasti. My sa v úzkej spolupráci s firmami budeme venovať oblastiam, ktoré sú pre Slovensko kľúčové a v ktorých základný výskum má potenciál pre využitie v praxi. V týchto oblastiach budeme poskytovať aj konzultačné služby, pomáhať vylepšovať priamo existujúce produkty alebo vymýšľať v rámci transferu poznatkov nové. Z takýchto oblastí sme na začiatok, aj s prihliadnutím na našu veľkosť, záujem súkromného sektora a naše skúsenosti a kompetencie, vybrali niekoľko najdôležitejších. Začíname so spracovaním prirodzeného jazyka. Ďalšími oblasťami sú bezpečnosť či energetika, resp. inteligentné energetické siete. Dôležité je aj skúmanie fenoménu dezinformácií. Jednou zaujímavou úlohou generujúcou množstvo výskumných otázok je detekcia falošných správ, ďalšou je skúmanie vzťahov medzi rôznymi elementmi ako napríklad správami, ich autormi, čitateľmi, kontextom, v ktorom sa vyskytujú v tomto informačnom priestore alebo lepšie poznanie šírenia falošných správ, čo pomôže ich odhaleniu.

Často hovoríte o väčšom prepojení výskumu s aplikačnou praxou…

Našou prácou chceme prispievať k inováciám. Ak chceme zlepšovať Slovensko a pomôcť, aby bolo viac konkurencieschopné, treba sa sústreďovať na oblasti, ktoré sú zaujímavé pre súkromný sektor a štát. Akademický svet výskumu a prax sú v mnohých oblastiach do veľkej miery dva neprepojené svety, ktoré si len málo rozumejú. Občas sa o sebe dokonca navzájom vyjadrujú až dehonestujúco. Moja skúsenosť je taká, že keď sa stretnú, odrazu zistia, že sa vedia nielen porozprávať a nájsť prienik, ale nájsť aj niečo, čím zlepšia jeden aj druhý svet. Myslím si, že momentálne v našom systéme, ani v tom vysokoškolskom, nie je na toto dostatočný priestor. Pri zakladaní inštitútu sme si uvedomili, že môžeme tieto dva svety lepšie prepájať a aj takto vytvárať na Slovensku viac zaujímavých príležitostí pre mladých ľudí. Je to dlhotrvajúci proces budovania dôvery. Našou víziou je priťahovať a rozvíjať talenty tak, aby dobré mozgy viac cirkulovali a bolo to nakoniec výhodné pre všetkých.

Talenty sú najmä mladí ľudia. Ako chcete prispieť k tomu, aby tí najlepší neodchádzali do zahraničia?

Musíme si uvedomiť, že naša krajina v digitalizácii a inováciách zaostáva. Aj keď sa zlepšujeme, svet sa posúva oveľa väčšou rýchlosťou. A pritom tu máme množstvo šikovných ľudí. Slovenskí programátori sa všade na svete umiestňujú medzi najlepšími. Žiaľ, mnohí utekajú preč. Tí, čo ostávajú, sa snažia, ako vedia, ale treba im pomôcť. Chceme k tomu prispieť aj my. Aj pomenúvaním zaujímavých problémov, ktoré prinášajú výskumné výzvy s ohľadom na spoločnosť a zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem. Prácou s mladými ľuďmi tak, aby sa učili od najlepších, čím myslím najmä výskumníkov zo zahraničia, ktorých plánujeme pre našu myšlienku získať. Už teraz vidíme mnoho pozitívnych signálov. Potrebujeme mladým ľuďom na Slovensku ukázať, že má zmysel ostať tu, že sa tu dá robiť zaujímavá kariéra. Potrebujeme posilňovať meno našich vysokých škôl, k čomu môže prispieť aj náš inštitút.

A čo s tými, ktorí už do zahraničia odišli?

Náš cieľ je nemenný: chceme, aby na Slovensku bolo čo najviac skvelých, charakterných a angažovaných odborníkov. Náš plán je v tom najlepšom slova zmysle pozbierať Slovákov v zahraničí, ktorým sa naša vízia bude páčiť. Sme prístupní ich nápadom. Bola by som rada, keby sa stali integrálnou súčasťou nášho tímu, hoci aj iba niekoľko hodín týždenne podľa ich možností. Verím, že viacerí aj prídu, urobia prednášky o svojej práci, zapoja sa viac do výskumov u nás. Na druhej strane – aj naši ľudia potrebujú chodiť do zahraničia a učiť sa všade, kde je to možné.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku

Komentáre