Schopnosť psov porozumieť ľudskému jazyku je limitovaná z viacerých hľadísk. Vedci maďarskej Univerzity Loránda Eötvösa, ktorá sa považuje za vedeckú kynologickú veľmoc, sa v najnovšom výskume zamerali na schopnosť psov rozlišovať rôzne zvuky. Vedci využili neinvazívne merania EEG. Po zapnutí elektród umiestnených na hlave psov výskumníci pustili psom slová z magnetofónu, aby nedochádzalo k neverbálnemu pôsobeniu. Išlo o slová pre psov známe, ako napríklad sit, ale aj im podobné, no nezmyselné, ako sut. Analýza zaznamenanej aktivity mozgu ukázala, že mozog psa jasne a rýchlo – už 200 ms od začiatku slova – rozlíšil známe slová od veľmi rozdielnych nezmyslov. Podobne funguje aj mozog ľudí, ktorý tiež reaguje rozdielne na zmysluplné a nezmyselné slová už v priebehu niekoľkých stoviek milisekúnd. Mozog psov však nedokázal rozlíšiť medzi slovami, ktoré sa od seba líšia jedinou hláskou, čo deti zvládajú medzi 14 a 20 mesiacmi, a na tomto základe si potom môžu osvojiť rozsiahlejšiu slovnú zásobu. Podobne ako v prípade ľudských dojčiat predpokladáme, že podobnosť mozgovej aktivity psov pri pokynoch, ktoré poznajú, a pri podobných nezmysloch neodráža vnímanie, ale ide skôr o pozornosť a spracovanie. Psy sa pri počúvaní slov nemusia venovať všetkým podrobnostiam zvuku reči, uviedol vedúci vedeckého tímu Attila Andics. Vedci sa chcú v ďalšom výskume zamerať na zistenie, čo limituje psov pri porozumení ľudskej reči – či sluch, inteligencia alebo pozornosť.
Zo stránky SciTechDaily spracovala BP
