Najstaršie dôkazy o zoonotických ochoreniach – chorobách prenášaných zo zvierat na ľudí, ako bol nedávno kovid-19 – pochádzajú spred približne 6 500 rokov a tieto choroby sa výrazne rozšírili pred 5 000 rokmi. Biológ Eske Willerslev z Kodanskej univerzity a jeho kolegovia analyzovali pozostatky 1 300 jedincov staré až 37-tisíc rokov a získali pritom DNA z 214 patogénov.
Kosti a zuby poskytli jedinečný pohľad na vývoj chorôb spôsobených baktériami, vírusmi a parazitmi. Ukazuje sa, že k ich šíreniu prispeli spolunažívanie s domácimi zvieratami aj migrácie pastierov z Ponticko-kaspickej stepi. Už dlho sme tušili, že prechod na roľníctvo a chov zvierat otvorili cestu novej ére chorôb – teraz nám DNA ukazuje, že sa to stalo najmenej pred 6 500 rokmi, hovorí E. Willerslev. Tieto infekcie nielen spôsobovali choroby – mohli prispieť aj ku kolapsu populácií, migráciám a genetickej adaptácii.
Medzi patogénmi vedci objavili aj najstarší dôkaz moru (Yersinia pestis) vo vzorke starej 5 500 rokov. Mor neskôr v stredoveku zabil až polovicu Európanov. Vedci zdôrazňujú, že poznanie minulých mutácií môže byť kľúčom k budúcim vakcínam. Podľa E. Willersleva sa úspešné mutácie môžu opakovať, preto je dôležité testovať, či súčasné vakcíny poskytujú dostatočnú ochranu, alebo je potrebný vývoj nových.
Zo stránky ScienceDaily spracovala BARBORA PRIKRYLOVÁ
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa