Každoročne je 1. január neoficiálnym sviatkom – tzv. Dňom voľných diel (Public Domain Day). V tento deň skončí mnohým dielam platnosť majetkových autorských práv, vstupujú do sféry spoločných zdrojov a ktokoľvek ich môže slobodne použiť na akýkoľvek účel.
Trvanie majetkových práv, čiže právo rozhodovať o použití diela, nie je všade rovnaké. Vo väčšine krajín vrátane Slovenska trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti – po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným a na jeho použitie (napr. rozmnožovanie alebo preklad) nie je potrebné získať licenciu ani súhlas autora či dedičov. Toto však neplatí všade, napríklad v Bielorusku je to len 50 rokov, ale v Mexiku až 100 rokov. Navyše krajiny môžu mať rôzne výnimky alebo špecificky upravenú dobu ochrany práv niektorých autorov. Tieto rozdiely znamenajú, že napríklad diela slávneho nemeckého spisovateľa Thomasa Manna (zomrel v roku 1955) sa v roku 2026 stanú voľnými v EÚ a Austrálii, ale v USA to bude až neskôr.
Prečo práve 1. január?
Tento deň bol zvolený preto, lebo v mnohých krajinách, ktoré sa riadia princípom život autora plus 70 rokov, vyprší ochrana majetkových autorských práv posledný deň roka. Od 1. januára nasledujúceho roku sa diela autorov, ktorí zomreli pred 70 rokmi, stávajú voľnými. Počiatok oslavovania tohto dňa nie je známy, ale spája sa s iniciatívou európskeho projektu Communia, ktorý sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa public domain (verejná sféra) v digitálnom prostredí. V súčasnosti pri tejto príležitosti usporadúvajú mnohé inštitúcie prednášky, podujatia a vytvárajú prehľady diel, ktorým v daný rok skončí platnosť ochrany majetkových autorských práv.
Manifest Public Domain
Communia tiež vypracovala manifest Public Domain Manifest, ktorého cieľom je pripomenúť občanom a tvorcom politík, že spoločné bohatstvo, ktoré patrí všetkým, často nikto nebráni. Dokument doteraz podpísali stovky jednotlivcov a organizácií na celom svete a podpísať ho môže ktokoľvek aj dnes.
Medzi kľúčových tvorcov a podporovateľov siete Communia a manifestu patrili významné osobnosti a organizácie ako Creative Commons či Open Knowledge Foundation.
Manifest zdôrazňuje niekoľko hlavných princípov. Prvým je, že voľné dielo je prirodzený stav, autorské právo je výnimka. Keďže ochrana autorských práv sa vzťahuje len na diela, ktoré spĺňajú podmienku, že sú jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora, väčšina dát, informácií a myšlienok vytvorených na celom svete patrí medzi voľné diela (public domain).
Druhý princíp hovorí o tom, že autorskoprávna ochrana má trvať len tak dlho, ako je nevyhnutné, aby sa našiel rozumný kompromis medzi nárokom autora na ochranu diela a odmenou za vynaložené úsilie pri jeho tvorbe a verejným záujmom na šírení kultúry a poznatkov.
Tretí princíp zdôrazňuje, že čo je voľným dielom (súčasťou public domain), musí ostať voľným dielom: nikto by nemal mať možnosť získať exkluzívne práva na voľné dielo (napríklad digitalizáciou).
Ktoré diela budú voľné v roku 2026?
V roku 2026 sa medzi voľné diela zaradí množstvo ďalších diel z rôznych oblastí. Zoznam sa však bude v jednotlivých krajinách líšiť, práve pre rôznu dĺžku trvania majetkových práv.
Medzi známe diela a autorov, ktorých majetkové práva vypršia k 1. januáru 2026 v Európskej únii, patria napríklad diela spomínaného Thomasa Manna, jedného z najvýznamnejších prozaikov 20. storočia a nositeľa Nobelovej ceny. Voľné budú jeho diela ako Buddenbrookovci, Čarovný vrch a Smrť v Benátkach. Zo slovenských autorov ide napríklad o Fraňa Kráľa, prozaika, básnika a politika, a jeho knihy ako Jano či Čenkovej deti.
Z oblasti vedy sú to vedecké a popularizačné texty, prednášky a neskoršie publikované práce Alberta Einsteina vrátane jeho známej knihy Význam teórie relativity. V oblasti filozofie sú to napríklad práce Pierra Teilharda de Chardin, francúzskeho autora pojmu noosféra. A rovnako ide o mnohé ďalšie diela.
Autor článku: Vedecká knižnica CVTI SR
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa