Rituálna súdržnosť v staroveku

Vedci preskúmali rituálne miesto z prelomu medenej a bronzovej doby v jordánskej púšti. Istú paralelu má aj vo Vysokých Tatrách.

Počas mladšej kamennej doby, neolitu, sa pred asi 10-tisíc rokmi po zdomácnení vhodných rastlín a zvierat rozbehla výraznejšia produkcia potravín. Umožnila to teplejšia a stabilnejšia klíma zatiaľ poslednej medziľadovej doby, interglaciálu, v ktorej žijeme (a azda sa už pomaly blížime k jej typickej dĺžke). Vlastne až s ňou spájame to, čo nazývame civilizácia: stále sídla a vytváranie potravinových prebytkov, ktorých redistribúcia umožnila deľbu práce a profesií, sociálne rozvrstvenie a rozvoj kultúry presahujúcej každodenné potreby.

Po neolite nasledovali prvé dve doby, keď už ľudia, počnúc obdobím pred asi 6 000 rokmi (možno aj skôr), využívali kovy: najprv meď a neskôr, po objave ako skvalitniť z nej vyrobené artefakty pridaním cínu do zliatiny, aj bronz. Civilizačný zvrat, ktorým bol začiatok používania železa, vtedy ešte ležal ďaleko v budúcnosti, rovnako ako éra veľkých sídel mestského typu, najmä mimo územia Mezopotámie, údolí Nílu či Indu a veľkých čínskych riek.

Mestá na ústupe

Väčšie sídla, ktoré sa už dali nazvať mestá, však existovali aj predtým. Trochu paradoxne však boli pred približne 5 000 rokmi na prelome medenej a bronzovej doby v istej miere na ústupe, prinajmenšom na západe Blízkeho východu. Malo to viaceré príčiny, aj silné miestne a regionálne výkyvy klímy. V populáciách sa miešali ľudia rôzneho etnického a kultúrneho pôvodu.

V časopise Nature Scientific Reports vyšla štúdia, podľa ktorej ukázali nedávne genetické analýzy ľudských pozostatkov z piatich dobových lokalít v sýrskom údolí Eufratu prekvapivú pestrosť populácie, najmä žien, a celkovú sociálno-kultúrnu otvorenosť komunít. To všetko v situácii veľkých zmien vtedajšieho sociálneho usporiadania. Očividne bolo treba nanovo budovať kulty, mytológie a spoločenské pravidlá, ktoré by utužili súdržnosť rôznorodých komunít v situácii rozpadu inštitúcií medenej doby a formovania nových v bronzovej.

Kultové miesta po celej Európe

Jedno z takých spoločných kultových miest, lokalitu Murajghát v Jordánsku, teraz preskúmal tím archeológov na čele so Susanne Kernerovou z Kodanskej univerzity (Dánsko). Výsledky uverejnili v časopise Levant.

Miesto vzniklo po konci medenej doby a namiesto predchádzajúcich menších kultových miest ide o nahromadenie takmer 100 dolmenov (veľkých kamenných blokov zastrešených plochými kameňmi), menhirov (jednotlivých kamenných bokov) a kromlechov (kameňov v kruhoch či iných štruktúrach). Slúžilo na rituály aj ako pohrebisko, zjavne so širším regionálnym významom. Pomáhalo definovať identitu, územie a sociálne úlohy obyvateľov tejto oblasti v čase, keď tam podľa všetkého chýbala silná ústredná autorita. Na rituálne účely ukazujú aj nájdené artefakty, keramika, mlynské kamene, kamenné a kostené nástroje a medené predmety. Miesto popri rituáloch slúžilo na stretnutia rôznych skupín. Menhiry, dolmeny a podobné kamenné štruktúry sa vyskytujú v celej Európe, od Britských ostrovov cez Francúzsko až po Kaukaz.

U nás je známa najmä lokalita pri Holíči a diskutuje sa o celom rade ďalších. Archeologickou kuriozitou tohto typu, hoci malou, ale našou, je pred niekoľkými rokmi objavené dávne kultové miesto vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese, na ceste k lyžiarskemu areálu, pri lese kúsok za odbočkou k hotelu Patria.

Autor článku: Zdeněk Urban