Rozhodnúť sa je ľahké… Alebo nie?

Keď sa zamyslíme nad tým, čo všetko sa deje v našom tele počas rozhodovania, prídeme na to, že je to vskutku náročný a komplexný proces. Teda niekedy to tak je. Jeho náročnosť závisí od toho, ktorý z myšlienkových systémov (či procesov) pri rozhodovaní využijeme.

Teórie duálnych procesov mysle naznačujú, že to, ako informácie spracovávame a ako sa rozhodujeme, má dve podoby.

Mentálne skratky

Foto Pixabay

V prvom prípade sa spoliehame na heuristiky, teda mentálne skratky (odhady), ktoré nám uľahčujú rozhodovanie. Pomáhajú nám napríklad vybrať si v reštaurácii, kde máme na výber z desiatok jedál. Mimochodom, viete, že podľa výskumu Wansinka a Sobala za deň spravíme viac než dvesto rozhodnutí týkajúcich sa jedla? Ak nie, tak možno preto, že týmto rozhodovacím procesom nevenujeme pozornosť. Heuristiky, ktoré nám pomáhajú sa rozhodnúť, sú často podvedomé a spájajú sa s emóciami a intuíciou. Vedci zaoberajúci sa rozhodovaním identifikovali niekoľko rôznych typov mentálnych skratiek. Spomeňme napríklad heuristiku afektu, ktorá je spojená s prežívaním pozitívnych alebo negatívnych emócií počas rozhodovania. V slovenskom ponímaní je afekt vnímaný ako prehnané, neprirodzené správanie. Heuristika afektu však poukazuje na preciťované emócie, teda inak povedané, ide o emocionálnu skratku. Heuristika afektu sa tak môže prejaviť ako podvedomý pocit, ktorý nám hovorí, že by sme v noci radšej nemali ísť tou tmavou uličkou, ale vybrať si hoc aj dlhšiu, no osvetlenú cestu. Ak sa pre niečo rozhodneme preto, lebo z toho máme dobrý pocit, tiež zaúradovala heuristika afektu.

Chyby v rozhodovaní

Pokiaľ je rozhodovanie prostredníctvom heuristík také efektívne a rýchle, vynára sa otázka, prečo potrebujeme nejaký druhý myšlienkový proces, ktorý je navyše pomalý a energeticky náročný. Odpoveď tkvie v chybovosti heuristík, ktorá je podstatne vyššia než v prípade, keď použijeme analytickejší prístup. Chybovosť heuristík sa prejavuje kognitívnymi skresleniami, teda systematickými a opakujúcimi sa chybami v rozhodovaní. Predstavme si to na príklade, na ktorý skúste odpovedať rýchlo bez toho, aby ste nad ním uvažovali. Zadanie znie takto: V rezervoári vody sa každú hodinu objem vody zdvojnásobí. Rezervoár sa naplní za dvadsaťštyri hodín. Viete, koľko času potrebuje rezervoár na to, aby sa naplnil do polovice? Aká je vaša intuitívna odpoveď? A teraz nad úlohou skúste popremýšľať, prípadne si to skúste nakresliť. Zhoduje sa vaša intuitívna odpoveď s tou, ktorá prišla po energeticky náročnejšom a pomalšom premýšľaní? Pokiaľ áno, tak gratulujem, ale v mnohých prípadoch sa ľudia zmýlia, tak ako v úlohe, keď majú povedať, koľko párov zvierat zobral Mojžiš na svoju archu.

Vzťah k emóciám

Určiť dopredu, čo je správne alebo nesprávne rozhodnutie, nebýva vždy jednoduché. Situácie, v ktorých sa rozhodujeme, nie sú identické, aj keď sa tak na prvý pohľad môžu zdať. Na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV sa preto v projekte s názvom Kognitívne zlyhania – individuálne prediktory a možnosti intervencie pod vedením docentky Vladimíry Čavojovej zaoberáme identifikáciou schopností či vlastností, ktoré nám pomáhajú rozhodovať sa správne. Moji kolegovia už v rámci medzinárodného výskumu stihli vyskúmať, že čisto analytické zmýšľanie nie je zárukou správnych rozhodnutí a že intuitívne rozhodnutia môžu viesť vo veľkej miere k správnym rozhodnutiam. Je však podstatné, aby naša intuícia bola postavená na kvalitných, ideálne neskreslených základoch. V mojom výskume sa snažím prísť na to, či úroveň empatie a emocionálnej inteligencie súvisí s lepším rozhodovaním. Schopnosti rozoznať a vcítiť sa do pocitov druhých (empatizovať) a regulovať svoje emócie a emócie druhých by na základe minulých výskumov mohli viesť k nižšiemu podliehaniu kognitívnym skresleniam. Napríklad vedomé regulovanie emócií (hnevu, strachu, radosti atď.) prostredníctvom pomalšieho myšlienkového procesu by nás mohlo ochrániť pred chybami vyplývajúcimi z heuristiky afektu. Naše vnútorné pocity môžu byť zavádzajúce, a preto sa žiadna kaša neje taká horúca, aká sa navarí, a preto býva ráno múdrejšie večera… A mimochodom, pol rezervoára sa naplní za dvadsaťtri hodín a Mojžiš žiadnu archu nemal.

Miroslava Galasová
Ústav experimentálnej psychológie
Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre