Ryba Kryptopterus vitreolus sa mení zo sklovitej na dúhovú, keď cez jej zväčša priehľadné telo prechádza biele svetlo. Vedci zistili, že sfarbenie vzniká ohybom svetla pri prechode cez mikroskopické pruhované štruktúry vo svaloch živočícha.
Mnohé ryby s dúhovým nádychom majú v koži alebo šupinách drobné kryštáliky, ktoré odrážajú svetlo. Ale tejto rybe a iným priehľadným vodným druhom takéto štruktúry, ktoré by vysvetľovali ich lesk, chýbajú. Priehľadné telo Kryptopterus vitreolus zaujalo fyzika Qibina Zhaoa zo Shanghai Jiao Tong University – približne 5 cm dlhá sladkovodná ryba je totiž obľúbeným okrasným druhom.
Q. Zhao s jeho kolegami zistili, že dúha vzniká skôr v dôsledku svetla prechádzajúceho cez rybu než odrazom. Použitím lasera s bielym svetlom na osvetlenie svalov a kože ryby tím zistil, že svaly vytvárajú rôznofarebný lesk. Analýzou rozptylu röntgenových lúčov pri prechode tkanivom odhalili sarkoméry – pásové štruktúry s dĺžkou približne 2 mikrometre, ktoré sa tiahnu pozdĺž svalových vláken – ako zdroj dúhového svetla. Pásy sarkomér z bielkovín ohýbajú biele svetlo spôsobom, ktorý oddeľuje a zosilňuje rôzne vlnové dĺžky. Spoločná difrakcia svetla vytvára škálu farieb. Keď ryba pri plávaní sťahuje a uvoľňuje svaly, sarkoméry mierne menia svoju dĺžku, čo spôsobuje meniaci sa dúhový efekt.
Účel dúhového sfarbenia je zatiaľ nejasný. Niektorí vedci predpokladajú, že by mohlo rybám pomôcť koordinovať pohyby v húfoch alebo splynúť s trblietajúcou sa vodou, aby sa ukryli pred predátormi.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
