Ryba Kryptopterus vitreolus sa mení zo sklovitej na dúhovú, keď cez jej zväčša priehľadné telo prechádza biele svetlo. Vedci zistili, že sfarbenie vzniká ohybom svetla pri prechode cez mikroskopické pruhované štruktúry vo svaloch živočícha. Mnohé ryby s dúhovým nádychom majú v koži alebo šupinách drobné… pokračuj
Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku v štýle: Nula percent je tiež percento! V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb! Je toto tvrdenie pravdivé? Ak… pokračuj
Júnový pokus v sebe ukrýva fyziku, chémiu aj biológiu a jeho veľkou výhodou je farebnosť. Slovo chromatografia pochádza z gréckeho slova chroma, čo znamená farba. Táto metóda pomáha vedcom napríklad oddeliť jednotlivé zložky rastlinných farbív. Videonávod tohto pokusu, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na stránke… pokračuj
Optické ilúzie, lom svetla či úplný odraz, to všetko môžu kúzelníci využívať pri svojich trikoch. My si ukážeme, ako môže farebný obrázok zmiznúť priamo pred našimi očami napriek tomu, že tam naďalej bude. Pomôcky Papier, farebné fixky, permanentná čierna fixka, uzatvárateľné zip vrecko, veľká nádoba… pokračuj
Poznáte modrú farbu? Banálnejšiu otázku je asi ťažké vymyslieť. Odpovedať na ňu vie predsa aj malé dieťa. Tak prečo sa na to pýtame? Napríklad aj preto, že mnohé národy v dávnej minulosti nemali na označenie modrej farby nijaké pomenovanie. A to je iba jedno z… pokračuj
Jazyky pomenúvajú farebné spektrum rôznymi spôsobmi: niektoré majú samostatné slová pre zelenú a modrú, iné ich spájajú, ďalšie sa farebnými výrazmi takmer vôbec nezaoberajú. Otázku prečo položil Dan Dediu, evolučný lingvista z Lumière University v Lyone. Podľa jednej teórie ľudia, ktorí sú viac vystavení slnečnému… pokračuj
Pomocou čírej kvapaliny dokážu vedci vytlačiť celé spektrum farieb na priehľadné povrchy. Trik spočíva v tlači kvapaliny v presných mikroskopických vzoroch, ktoré vytvárajú štrukturálne farby. Tie vznikajú vďaka spôsobu, akým sa rôzne vlnové dĺžky svetla odrážajú od mikroskopických nedokonalostí na povrchoch. V prírode existuje mnoho… pokračuj
Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Svetlo si môžeme predstaviť aj ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu. Pre zaujímavosť, čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia… pokračuj
Ako vníma farby v pohybe ľudské oko a ako kamera? Tam, kde niekto vidí zelenú, iný môže vidieť modrú… A ako vôbec môže striedanie bielej a čiernej vyvolať farebný efekt? To je len zopár otázok, na ktoré si odpovieme pomocou pokusu. Videonávod nájdete, ako obvykle,… pokračuj
Biela farba sa v decembri mnohým ľuďom spája so snehom a s Vianocami. Málokto však vie, že vo svete chémie sa za ňou veľmi často skrýva oxid titaničitý, jedna z miliónov chemických látok. Stojí vôbec za to zaoberať sa ňou? Čím je taká zvláštna? Predsa… pokračuj
