Sciencer.v

Jakub Víglaský na Instagrame prináša vedecký pohľad na cvičenie, zdravý životný štýl a ich súvislosti s evolúciou a genetikou.

Ako vznikol váš profil na sociálnej sieti a čo vás motivovalo popularizovať vedu práve týmto spôsobom?

Profil vznikol počas pandémie kovidu-19, keď sa verejnosťou šírilo množstvo hoaxov o pandémii, očkovaní, samotnom víruse aj metódach diagnostiky ochorenia. Vtedy som bol ešte študentom bakalárskeho štúdia, no vedel som, že mnohé z týchto tém sa dajú jednoducho objasniť aj prostredníctvom sociálnych sietí. Počas pandémie profil získal približne 2 500 sledujúcich. Keď pandémiu vystriedala vojna na Ukrajine, rozhodol som sa zamerať na témy, ktoré môže bežný človek využiť v každodennom živote – zdravý životný štýl, cvičenie, stravu, oddych či vplyv genetiky na zdravie. Mojím mottom bolo: Ak to pomôže aspoň jednému človeku mať sa lepšie, stojí to za to.

Na zdravie sa často pozeráte z pohľadu evolúcie. Prečo je podľa vás evolúcia kľúčom k pochopeniu fungovania ľudského tela?

Odpoveď je jednoduchá. Všetko živé na našej planéte vzniklo v procese evolúcie. Tento proces je v princípe jednoduchý – organizmy sa postupne prispôsobujú meniacim sa podmienkam prostredia. Platí to aj pre človeka.

Náš druh, Homo sapiens, vznikol pred približne 300-tisíc rokmi a prispôsobil sa životu v prostredí africkej savany. Tak ako každý iný druh, aj my máme evolučné adaptácie, ktoré nám umožňujú prežívať a prosperovať. Ak ich využívame, prospieva to aj nášmu zdraviu. Ak sa však ocitneme v prostredí, na ktoré nie sme prispôsobení, zväčšuje sa riziko zdravotných problémov.

A nemusíme sa sťahovať do Afriky. Novým prostredím je moderný životný štýl charakteristický nedostatkom pohybu, nevhodnou stravou a slabšími sociálnymi väzbami. Ak chceme žiť zdravšie, nemusíme vymýšľať nič nové. Stačí sa vrátiť k tomu, na čo sme evolučne prispôsobení – mať dostatok pohybu, pestrú stravu, tráviť menej času online a viac času s rodinou a priateľmi.

Do akej miery naše zdravie určujú gény a čo dokážeme ovplyvniť životným štýlom?

Záleží na tom, o ktorom aspekte zdravia hovoríme. Pri geneticky podmienených ochoreniach zohrávajú kľúčovú úlohu gény. Pri komplexnejších problémoch, ako je napríklad obe­zita, však v drvivej väčšine prípadov rozhoduje životný štýl a len menšiu časť tvoria geneticky podmienené formy. Podobné je to aj pri rakovine – niektoré typy spôsobuje výhradne genetická mutácia, iné možno výrazne ovplyvniť životosprávou.

Vo všeobecnosti platí, že je lepšie sústrediť sa na to, čo vieme ovplyvniť, teda na životný štýl. Aj človek s menej priaznivou genetickou výbavou môže správnou životosprávou výrazne znížiť riziko mnohých ochorení.

Ktoré poznatky o výžive, pohybe či spánku považujete za najdôležitejšie pre dlhý a zdravý život?

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že zdravý životný štýl nie je ani komplikovaný, ani drahý. Nepotrebujeme doplnky výživy, zázračné produkty či rôzne kúry. Stačí mať dostatok pohybu, pravidelne silovo cvičiť, jesť veľa zeleniny a ovocia a najmä dbať na kvalitný spánok. Práve spánok považujem za najdôležitejší pilier zdravia. Keď sa dobre nevyspíme, menej sa hýbeme a máme väčšiu tendenciu prejedať sa.

Keby ste mohli raz a navždy vyvrátiť jeden rozšírený mýtus o zdraví alebo cvičení, ktorý by to bol a prečo?

Asi najškodlivejší je mýtus, že ženy by nemali cvičiť s ťažšími váhami, lebo budú vyzerať ako muži. To nie je pravda. Ženy majú podstatne nižšiu hladinu testosterónu, a preto si prirodzene nevybudujú takú svalovú hmotu ako muži. Naopak, pravidelný silový tréning znižuje riziko osteoporózy a môže prispieť aj k lepšej hormonálnej rovnováhe.

Čo vám doteraz dala popularizácia vedy na sociálnej sieti?

Priniesla mi omnoho lepšie pochopenie ľudí, ktorí sa vede nevenujú a niekedy majú problém rozlíšiť pravdu od mýtu či marketing od dobrej rady. Zároveň mi rozšírila obzory aj mimo mojej odbornej oblasti, zlepšila prácu s informáciami, komunikačné schopnosti a veľa ma naučila.     

Redakčný článok
Foto J. Víglaský