Stručná história takmer všetkého

Na začiatok, aby ste tu teraz mohli byť, museli sa zložitým a prekvapujúco poslušným spôsobom zhromaždiť bilióny voľne sa pohybujúcich atómov, aby vás vytvorili. Je to veľmi špecializované usporiadanie, ktoré predtým nikto nevyskúšal a bude existovať iba tentoraz. Ďalších veľa rokov (dúfame) sa tieto drobné častice budú trpezlivo zúčastňovať na miliardách svižných spoločných aktivít, aby ste zostali neporušení a mohli zažívať vrcholne príjemný, no zvyčajne nedoceňovaný stav známy ako existencia.

To, prečo si atómy dávajú tú námahu, predstavuje hádanku. Byť vami totiž na atómovej úrovni nie je príjemný zážitok. Napriek pozornosti, ktorú vám atómy venujú, im na vás v skutočnosti nezáleží, dokonca ani nevedia, že jestvujete. Nevedia ani to, že existujú ony samy. Koniec koncov, sú to bezduché častice, ktoré nemožno označiť za živé. (Pôsobí mierne strhujúco, že keby ste sa rozobrali pinzetou atóm za atómom, vytvorili by ste kopu jemného atómového prachu, ktorého nijaká časť nikdy nežila, no kedysi ako celok bol vami.) A predsa počas vášho života sa budú správať v súlade s jediným nemenným impulzom – zabezpečia, že zostanete sami sebou.

Zlá správa je, že atómy sú nestále a obdobie ich oddanosti je krátke, priam chvíľkové. Dokonca aj dlhý ľudský život trvá asi iba 650-tisíc hodín. Keď sa na obzore zjaví tento skromný míľnik alebo ešte skôr, atómy z neznámych dôvodov ukončia vašu existenciu, ticho sa rozídu a vytvoria čosi iné. Tým sa pre vás všetko skončí.

Aj tak sa však môžete tešiť z toho, že sa to vôbec deje. Všeobecne povedané, ak to dokážeme posúdiť, vo vesmíre také veci nenastávajú. Rozhodne to pôsobí čudne, lebo atómy, ktoré sa tak štedro a milo zhlukujú, aby vytvorili organizmy na Zemi, sú úplne rovnaké ako atómy, ktoré to odmietajú robiť inde. Nech už sa v pozadí skrýva čokoľvek, na chemickej úrovni je život nesmierne nudný. Uhlík, vodík, kyslík, dusík, trochu vápnika, štipka síry, málinko iných bežných prvkov (nič, čo by ste nenašli v ktorejkoľvek bežnej lekárni). Viac netreba. Na atómoch, z ktorých sa skladáte, je zaujímavé iba to, že vytvárajú vás. V tom, prirodzene, spočíva tajomstvo života.

Bez ohľadu na to, či atómy umožňujú vznik života v iných kútoch vesmíru, vytvárajú veľa iných vecí. Skladá sa z nich v podstate všetko ostatné. Bez nich by neexistovali voda, vzduch, skaly, hviezdy, planéty, vzdialené plynné oblaky, rotujúce hmloviny či ktorékoľvek iné súčasti, vďaka ktorým má kozmos príjemne hmotný charakter. Atómy sú také početné a potrebné, že ľahko zabúdame na to, že v skutočnosti vôbec nemusia jestvovať. Neplatí nijaký zákon, podľa ktorého sa vesmír musí naplniť malými časticami hmoty alebo vytvárať svetlo, gravitáciu a ďalšie atribúty, od ktorých závisí naša existencia. Dokonca nemusí jestvovať ani samotný kozmos. Veľmi dlho naozaj neexistoval. Nejestvovali atómy ani vesmír, v ktorom by sa mohli vznášať. Nebolo nič, a to úplne všade.

Priemerný druh na Zemi prežíva asi iba štyri milióny rokov, preto ak chcete existovať miliardy rokov, musíte byť rovnako nestáli ako atómy, z ktorých pozostávate. Musíte byť ochotní zmeniť na sebe úplne všetko – tvar, veľkosť, farbu, druhovú príslušnosť, prosto všetko – a robiť to pravidelne. Ono sa to ľahko povie, lebo proces zmeny je náhodný. Aby ste sa z protoplazmatickej prvotnej atómovej guľôčky (ako to formulovali Gilbert a Sullivan) vyvinuli na vnímajúceho vzpriameného moderného človeka, museli ste mutáciami nesmierne dlho, opakovane a s presným načasovaním nadobúdať nové charakteristiky. V rozličných obdobiach počas posledných 3,8 miliardy rokov ste znenávideli kyslík a potom ste si ho znova obľúbili, narástli vám plutvy, končatiny a slušivé chrbtové platne, kládli ste vajcia, švihali ste vo vzduchu rozoklaným jazykom, boli ste hladkí i srstnatí, žili ste pod zemou aj na stromoch, boli ste veľkí ako jeleň i malí ako myš a podnikli ste milión ďalších opatrení. Keby bola nastala najmenšia odchýlka od ktoréhokoľvek z týchto evolučných imperatívov, v súčasnosti by ste lízali riasy na stenách jaskýň, prevaľovali by ste sa ako mrože na kamennom pobreží alebo by ste vypúšťali vzduch z nozdier na temene, aby ste sa vzápätí ponorili do takmer dvadsaťmetrovej hĺbky a dopriali si plné ústa dážďovkoviek rybárskych.

Nielenže sa na vás usmiala šťastena a už odnepamäti ste tvorili súčasť favorizovanej evolučnej línie, ale mali ste extrémne, lepšie povedané zázračné šťastie v súvislosti s osobným pôvodom. Zamyslite sa nad tým, že v priebehu 3,8 miliardy rokov, obdobia, ktoré trvalo dlhšie ako hory, rieky a oceány Zeme, každý váš predok z oboch strán bol dostatočne atraktívny, aby si našiel druha, primerane zdravý, aby sa reprodukoval, a požehnaný osudom i okolnosťami, aby žil dostatočne dlho.

Kniha vyšla vo vydavateľstve IKAR v roku 2021.


Súťažná otázka

Ak nám do 31. marca 2023 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Kto je považovaný za tvorcu atomizmu?

zaradíme vás do žrebovania o knihu Billa Brysona: Stručná história takmer všetkého z vydavateľstva IKAR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.