Sucho sa v posledných desaťročiach stáva jedným z najvýznamnejších kalamitných faktorov európskych lesov. Práve preto vznikla iniciatíva európskeho monitorovania vodného stavu lesných drevín, ktorej cieľom je systematicky sledovať fyziologickú odozvu stromov na sucho a včas identifikovať riziko ich poškodenia či odumierania.
Epizódy extrémneho sucha sú častejšie a trvajú dlhšie. Sucho ako stresový faktor vedie k odumieraniu korunovej časti stromov a zároveň znižuje ich odolnosť proti napadnutiu škodcami a patogénmi. Výsledkom je zvýšená mortalita stromov naprieč Európou.
Peter Petrík navštevoval osemročné Gymnázium Kukučínova v Poprade. Vyštudoval lesníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene, kde neskôr získal aj doktorát v odbore lesná fytológia. Pod vedením doc. Daniela Kurjaka sa venoval výskumu adaptačných stratégií rôznych druhov a populácií drevín na stres zo sucha a vysokých teplôt. Počas štúdia absolvoval výskumné stáže na univerzitách v Nórsku, vo Francúzsku a v Dánsku, kde sa zapojil do paneurópskych výskumných projektov zameraných na odozvu lesov na klimatickú zmenu. Po získaní doktorátu v roku 2021 pôsobil ako postdoktorand na Akadémii vied Českej republiky a na Technologickom inštitúte v Karlsruhe v Nemecku. Od roku 2024 pôsobí na Katedre lesnej botaniky Technickej univerzity v Drážďanoch, kde sa venuje ekofyziológii drevín.
Ako merať vodný status stromov
Kľúčom k pochopeniu toho, prečo stromy počas sucha odumierajú, je pojem vodný potenciál. Ide o fyzikálnu veličinu vyjadrujúcu energetický stav vody v rastline. Vodný potenciál sa skladá z osmotickej zložky súvisiacej s koncentráciou rozpustených látok a z tlakovej zložky, ktorá súvisí s mechanickým tlakom alebo napätím vody v pletivách. Napríklad pitná voda v pohári má vodný potenciál blízky 0 megapascalov (MPa), mokrá pôda môže mať vodný potenciál približne −0,1 MPa, korene stromov asi −0,3 MPa a listy počas dňa približne −1 MPa. Atmosféra má pri 25 °C a 50 % vlhkosti vzduchu vodný potenciál približne −94 MPa. Voda sa pohybuje vždy smerom z vyššieho (menej negatívneho) vodného potenciálu do nižšieho (viac negatívneho). Tento gradient umožňuje transport vody z pôdy cez korene, kmeň a konáre až do listov, kde sa voda vyparuje počas transpirácie.
Vodný potenciál môžeme merať tzv. Scholanderovou tlakovou nádobou. Do nej vložíme odrezaný list alebo vetvičku, stopka alebo rez vyčnievajú von. Do uzavretej komory púšťame z tlakovej nádoby vzduch alebo dusík a tlak sa postupne zvyšuje. V okamihu, keď sa na reze objaví prvá kvapka vody, znamená to, že aplikovaný tlak vzduchu v komore sa vyrovnal vodnému potenciálu v xyléme. Ak sa voda objaví pri tlaku 1 MPa, vodný potenciál listu je −1 MPa. Preto sa vodný potenciál vždy udáva v záporných hodnotách.
Embolizácia vodivých pletív
Počas sucha sa vodný potenciál pôdy výrazne znižuje. Stromy sú nútené vytvárať čoraz väčšie napätie v cievnom systéme (v dreve, lat. xyléme), aby vodu z pôdy vytiahli. Toto napätie je fyzikálne porovnateľné s ťahom lana. Pohyb vody do vysokých korún stromov je teda zabezpečený najmä ťahovými silami a nie výtlakom vody zdola. Ak je však ťahové napätie príliš veľké, vodný stĺpec v cievach sa môže prerušiť a vznikajú vzduchové bubliny: proces sa nazýva embolizácia xylému. Embolizované cievy už nedokážu viesť vodu, čím transportný systém stromu postupne zlyháva.
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saKatedra lesnej botaniky
Technická univerzita v Drážďanoch
