Veda o lúskaní

Foto L. Kralovičová

Schopnosť lúskať prstami nie je samozrejmosť. Naše prsty umožňujú práve toľko trenia, aby sa v nich najprv uložila a potom rýchlo uvoľnila energia: ak by bolo trenia viac alebo menej, sotva by sme vydali zvuk. Vedci pomocou vysokorýchlostnej kamery zaznamenali ruku, ktorá robí lusknutie. Zaznamenávali aj časy lusknutia, keď boli prsty pokryté rôznymi materiálmi, ako sú náprstky, latexové rukavice alebo krém, aby mohli skúmať úlohu trenia.
V prípade nekrytej ruky trvá pohyb asi 7 milisekúnd – 20-krát rýchlejšie ako žmurknutie oka. Iné materiály spôsobujú, že pohyb je oveľa menej svižný: V prípade prstov pokrytých náprstkom bolo lusknutie 3,4-krát pomalšie a v prípade pleťového mlieka bolo lusknutie štyrikrát pomalšie. V prvom prípade bolo prekážkou príliš veľké trenie, takže energia sa rozptýlila. V druhom prípade bolo trenie príliš malé a energia sa nestihla nahromadiť. Holé ruky mali najlepšiu kombináciu kompresie a trenia na maximalizáciu rýchlosti, čím vznikali rázové vlny, ktoré dávajú pohybu charakteristický pop. Podľa vedcov sa môžu na trenie podobne spoliehať aj iné živočíchy, napríklad pri chniapaní čeľusťami.

Zo stránky Science spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 1/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.