Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli.
Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý uznáva, že sú otázky, ktoré ešte nevieme uspokojivo zodpovedať. Ako vznikol vesmír? Ako vzniká vedomie? Platí Riemannova hypotéza? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nemáme odpoveď. Na základe dlhej a úspešnej série zodpovedaných otázok niektorí radi predpovedajú, že v budúcnosti, skôr či neskôr, nájdeme odpovede na všetky zmysluplné otázky. Pravda je však taká, že ide len o dúfanie. Na niektoré otázky možno nedokážeme odpoveď ani získať, ani pochopiť.
Existujú zvieratá, ktoré javia istú úroveň inteligencie – havrany, mačky, delfíny, potkany –, zoznam je pomerne dlhý. Vedeli by ste vymyslieť niečo, nejaký aspekt vesmíru, ktorý je pochopiteľný pre človeka, no nie pre žiadne zo zvierat? Tipujem, že áno. Na základe rovnakej logiky je asi rozumné povedať, že sú aspekty vesmíru, ktoré by boli pochopiteľné vyššou inteligenciou (pokojne umelou), nie však ľudskou. Keby som si mal tipnúť, aký aspekt nášho vesmíru môže jemne prevyšovať limity nášho vedomia, tak je to otázka podstaty vedomia. Možno sa mýlim, dúfam. V princípe asi nie je vylúčené, že pre nás nebude uspokojivo pochopiteľné, ako sa vedomie vynára z fundamentálnych neurologických procesov.
Jedna možnosť teda je, že niektoré otázky presahujú naše mentálne možnosti. Druhá možnosť je, že to nezvládneme technologicky. Vo fyzike je takýchto príkladov veľa. Čo ak je tmavá hmota tvorená z častíc či objektov, ktoré okrem gravitácie nijako neinteragujú s bežnou hmotou? Čo ak sú všetky dôležité informácie o ranom vesmíre zahalené inflačným šumom? Čo ak je teória strún správna a na jej odhalenie potrebujeme urýchľovač s rozmermi našej Slnečnej sústavy?
To, že teória nie je vyvrátiteľná, ešte neznamená, že nie je správna. Treba sa zmieriť s tým, že aj veda má svoje limity. To, samozrejme, neznamená, že sa k nim nemáme snažiť priblížiť. Len tak zistíme, či tam naozaj sú.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
