Voda je veda

Tento rok uplynulo presne 130 rokov, odkedy sa v Bratislave začalo s verejným zásobovaním obyvateľov pitnou vodou. Pri tejto príležitosti sme sa o bratislavskejvode porozprávali so Zsoltom Lukáčom, generálnym riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Odkiaľ pochádza bratislavská voda?

Na výrobu pitnej vody pre územie, v ktorom pôsobíme, teda aj pre Bratislavu, využívame v súčasnosti podzemnú vodu zo 173 studní a prameňov. Najdôležitejšia zásobáreň vody pre toto územie sa nachádza pod riekou Dunaj. Vďaka nej má hlavné mesto naozaj kvalitnú vodu, pochádzajúcu predovšetkým z ostrova Sihoť. Dôležité zdroje vody sú aj Pečniansky les a Rusovce – Ostrovné Lúčky – Mokraď.Vodu z týchto zdrojov voláme aj živá voda, lebo má optimálne zloženie a obsahuje všetky potrebné minerály pre človeka.

Studňa číslo 1 ako prvá studňa vodárenskej spoločnosti sa dodnesnachádza na ostrove Sihoť. Napriek tomu, že je už mimo prevádzky, zachovali sme ju ako historickú pamiatku na začiatky verejného vodovodu v Bratislave. Z tejto studne viedlo popod rameno Dunaja pozdĺž Devínskej cesty násoskové potrubie do zbernej čerpacej stanice. Bratislavčania, ale aj iní návštevníci mesta, môžu túto pamiatku aj Vodárenské múzeum navštíviť počas podujatia Bratislava pre všetkých, ktoré sa koná každoročne v apríli.

Aká je voda v Bratislave? 

Prvá studňa na ostrove Sihoť.
Prvá studňa na ostrove Sihoť.

Pitná voda v Bratislave je výborná. Aby sme zabezpečilijej zdravotnú bezchybnosť, využívame rôzne spôsoby úpravy v závislosti od kvality zo zdroja, ako sú prevzdušnenie, filtrácia, odkyseľovanie či dezinfekcia.Tie zabezpečujú trvalé zneškodnenie mikroorganizmov (baktérií, vírusov, spór) a organizmov obsiahnutých vo vode, ako aj zníženie koncentrácie tých ukazovateľov kvality vody, ktorých obsah v podzemnej vode prekračuje hraničné hodnoty (železo, mangán, pH, agresivita vody, sírany, dusičnany). Keďže táto voda je absolútne vyhovujúca, využívanie napríklad vodných filtrov v domácnostiach treba vopred dobre zvážiť.

Voda nie je vždy priezračná

Ak si napustíme vodu z kohútika, môže mať na pohľad biele zafarbenie. To však nemá vplyv na kvalitu vody. Spôsobujú ho drobné bublinky vzduchu, ktoré vznikajú kontaktom studenej vody z distribučnej siete s teplejšími vnútornými rozvodmi, prípadne prechodom vody cez perlátor alebo po opravách. Nie je to teda chlór, ktorý spôsobuje mliečne zafarbenie, ako sa zvykne hovoriť. Bublinieksa zbavímeveľmi jednoducho tak, že necháme vodu pred konzumáciou chvíľu odstáť.

Hrdzavohnedé zafarbenie spôsobujú častice oxidu železa a mangánu, ktoré bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Pri zvýšení prietoku vody, napríklad pri poruchách vodovodnej siete, pri manipulácii s uzávermi, pri opravách alebo údržbe rozvodných sietí, sa častice oxidu železa a mangánu môžu uvoľniť do dodávanej pitnej vody a spôsobiť tak jej sfarbenie. Hrdzavohnedé zafarbenie vody odstránime tým, že vodu necháme chvíľu odtiecť. Zvýšený výskyt mangánu a železa v pitnej vode však nepredstavuje zo zdravotného hľadiska riziko pre ľudský organizmus a spôsobuje len zmenu vzhľadu a chuti.

Často sa stretávame aj s pojmom tvrdosť vody. Čo to znamená?

Pod tvrdosťou vody rozumieme súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje minerály v prírodnej podobe a ich množstvo závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda v podzemí preteká.Vápnik, tvoriaci hlavnú časť tvrdosti vody, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie človeka. Spolu s horčíkom sú potrebné pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižujú nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňujú zrážanie krvi. Voda z vodovodu je najjednoduchší každodenný zdroj vápnika a horčíka pre organizmus. Z hygienického hľadiska sú vápnik a horčík netoxické, naopak, ich prítomnosť v pitnej vode je žiaduca.Zo zdravotného hľadiska dávame prednosť tvrdšej vode. Štatisticky sa zistilo, že v oblastiach, kde pitná voda obsahuje vyššiu koncentráciu vápnika a horčíka, sa u obyvateľstva vyskytuje menej kardiovaskulárnych ochorení. Odporúčaná hodnota obsahu vápnika a horčíka pre pitnú vodu je 1,1 až 5 mmol/l (t. j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °dH). Či je voda priveľmi tvrdá, spozná každý podľa zvýšenej tvorby vodného kameňa napríklad vo varných nádobách, teplovodných rúrach, ohrievačoch vody a kotloch alebo prizvýšenej spotrebe pracích prostriedkov.Prejavom tvrdej vody vieme predísť používaním zmäkčovačov vody a pri pití stačí pridať do pohára niekoľko kvapiek citrónu.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v októbrovom vydaní časopisu Quark.

Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Renata Józsová

Foto BVS, a.s.

Komentáre