Výzvy našej vedy

Marec, mesiac knihy, sme sa rozhodli využiť na predstavenie knižnej novinky 10-10-10. 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, o ktorej sme sa rozprávali s jej autorkou Andreou Settey Hajdúchovou.

Ilustrácia iStock.com/agsandrew

Ako a prečo vznikla kniha 10-10-10?

Myšlienka pozrieť sa na výzvy, ktorým čelia vedkyne a vedci, a na smerovanie, ktorým sa uberá výskum v jednotlivých vedeckých oblastiach, vznikla v Centre vedecko-technických informácií SR v rámci projektu zameraného na popularizáciu vedy. Rada som sa realizácie toho zámeru ujala. Kniha vznikala počas roku 2021, v období pandémie. V čase, keď v spoločnosti viac ako inokedy rezonovala potreba podporiť dôveru vo vedu a vedcov a zdôrazniť význam excelentnej vedy.

Čo bolo vaším zámerom?

V prvom rade celkom jednoducho poskytnúť čitateľom obraz o tom, aké aktuálne problémy riešia vedci v jednotlivých oblastiach. A tiež, kam nás ako ľudstvo môže v horizonte približne 10 rokov posunúť prekonanie týchto výziev či, naopak, prehlbovanie problémov.
Ďalším zámerom bolo ukázať, že máme na Slovensku vedcov, ktorí sa vyrovnajú svetovej konkurencii a venujú sa zaujímavému a dôležitému výskumu.
Ambíciou však nebola adorácia vedy len pre vedu, ale s vedkyňami a vedcami upriamujeme pozornosť aj na spoločenskú zodpovednosť, posilnenie excelentnej vedy, a dokonca sa dotkneme aj témy spomalenia vedy, čo na Slovensku ešte nie je veľmi diskutovaná téma.

Foto L. Kralovičová

Andrea Settey Hajdúchová je novinárka. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po skončení štúdia pôsobila takmer desať rokov ako novinárka v denníku SME. Neskôr pôsobila ako hovorkyňa a PR odborníčka neziskovej organizácie Úsmev ako dar, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v súčasnosti organizácie WWF Slovensko. Roku 2016 získala Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy a roku 2018 bola nominovaná za svoj blog v Denníku N na Novinársku cenu. V blogu sa venuje najmä rozhovorom s osobnosťami. Vo voľnom čase miluje beh.

Ktorých slovenských vedcov ste oslovili a prečo?

O tom, koho osloviť a na ktoré vedecké oblasti sa sústrediť, sme veľa diskutovali spoločne so šéfredaktorkou Quarku Renatou Józsovou a jej kolegyňou Luciou Kralovičovou. Snažili sme sa pokryť široké spektrum oblastí – od objavovania vesmíru cez vývoj umelej inteligencie až po medicínu, životné prostredie či novú ekologickú ekonómiu a zároveň osloviť vedcov, ktorí sú naši a svetoví, ako sa hovorí.
O vesmíre sa zhovárame s astronómom Jurajom Tóthom z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa špecializuje na meteory a meteoroidy a podieľa sa na budovaní celosvetového monitorovacieho systému schopného identifikovať objekty vstupujúce do našej atmosféry od veľkosti menšej ako milimeter! O vývoji v oblasti medicíny hovoríme s profesorkou Silviou Pastorekovou zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorá spoluobjavila marker dôležitý na rozpoznanie rakovinových nádorov v skorých štádiách. O vývoji v oblasti chémie a chemických technológií hovoríme s profesorom Pavlom Alexym zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý svojím vynálezom bioplastov prispel k riešeniu globálneho problému. S profesorom Robertom Špačkom zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa rozprávame o inováciách v oblasti energeticky udržateľnej architektúry a o tom, ako sa menia naše mestá, verejný aj súkromný priestor. A takto by sme mohli pokračovať pri každom z oslovených vedcov.

Kniha vznikala v období pandémie koronavírusu. Ako sa to odrazilo na jej príprave a obsahu?

Foto iStock.com/richcarey

Predovšetkým tak, že rozhovory prebiehali online. A táto nová skúsenosť, keď sa život väčšiny z nás presunul do online priestoru, sa v konečnom dôsledku premietla čiastočne aj do obsahu knihy. S profesorkou Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií sa rozprávame o výzvach v oblasti informačných technológií a ako hovorí, keby ste sa ma spýtali pred dvomi či tromi rokmi, čo považujem za najväčšiu hrozbu v oblasti inteligentných technológií, povedala by som, že autonómne zbrane. Keď sa na to pozerám teraz, tak sú to tiež zbrane, ale viac v podobe informácií a dezinformácií a manipulácia s ľuďmi cez platformy.
Samozrejme, nemohli sme preto vynechať rozhovor ani na tému dezinformácií. S odborníčkou Vladimírou Kurincovou Čavojovou zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave hovoríme o histórii konšpirácií, o tom, prečo im podliehame a ako proti nim bojovať, no zároveň hľadáme odpoveď aj na otázku, kde je hranica medzi zdravou nedôverou a konšpiráciami, ktoré ohrozujú základy spoločnosti. Nájsť strednú cestu je najťažšie, pretože nás prirodzene priťahujú extrémy a radi vidíme veci čierne alebo biele. Väčšina vecí v živote je však v spektre, hovorí a uzatvára, že dôležité je vzdelávanie, vedecká a mediálna gramotnosť. A kľúčová je dôvera a to, ako s nami komunikujú inštitúcie – či vzbudzujú dôveru, alebo dôveru v seba podkopávajú.

Foto iStock.com/richcarey

Pre koho je kniha určená?

Kniha je určená každej čitateľke či čitateľovi, ktorý sa zamýšľa nad tým, akou cestou sa uberajú vývoj nových technológií, pokrok v medicíne, poznanie vesmíru či vývoj doteraz neznámych materiálov, no zároveň sa pýtajú, do akej miery sú náš životný štýl či prístup k životnému prostrediu udržateľné. A čo robiť preto, aby aj vďaka rozvoju ľudského poznania takými boli.
Z každého rozhovoru dýchajú ľudskosť, pokora a skromnosť. Preto verím, že dialógy budú inšpiratívne nielen v rovine pútavého rozprávania o nových objavoch a riešeniach, ktoré nás v jednotlivých vedeckých oblastiach čakajú, ale aj osobným príkladom vedkýň a vedcov.

Aké výzvy sa v knihe spomínajú?

S respondentmi si kladieme otázky, či je umelá inteligencia hrozbou, alebo nám pomôže vyriešiť problémy ľudstva. Hovoríme o tom, či vyhynú všetky živočíchy na Zemi, alebo tomu dokážeme zvyšovaním poznania a prijímaním správnych opatrení zabrániť. Diskutujeme o tom, kedy osídlime Mesiac a či v tom čase ešte vôbec uvidíme zo Zeme hviezdy, a ako ďalšie astronomické pozorovanie obmedzia satelitné konštelácie. Pýtame sa, dokedy bude lineárne hospodárstvo založené na primárnych surovinách udržateľné a či ho dokážeme včas nahradiť cirkulárnou ekonomikou. Otázne je aj to, či budeme vedieť liečiť smrteľné choroby, alebo skôr vyrobiť deti, ktoré už choroby nebudú mať v genetickej výbave.
Myslím si, že každý si aspoň občas kladie otázky, ako sa vyvíja naše poznanie, kam smerujeme vo výskume, rozvoji technológií a inovácií, akým výzvam pritom čelíme a ako nás ovplyvnia. Preto verím, že bude zaujímavé čítať, ako tieto témy riešia samotné vedkyne a vedci.

Ktoré témy vo vás najviac zarezonovali?

Andrea Settey Hajdúchová s knihou 10-10-10, foto L. Kralovičová

Ako veľkú výzvu vnímam vývoj umelej inteligencie. O tejto téme hovoríme s Martinom Takáčom z Univerzity Komenského v Bratislave a ako hovorí, všetky naše predpovede súvisiace s umelou inteligenciou sú z krátkodobého hľadiska veľmi precenené a z dlhodobého veľmi podcenené. Vytvoriť superinteligenciu je možné, no ešte sme ďaleko. Ale vývoj treba robiť s rozumom. Ak sa spoľahneme na to, že stačí vyriešiť technické problémy a nemusíme sa zaoberať jej vplyvom na spoločnosť, mohli by sme byť prekvapení. M. Takáč skúma, ako sa umelá inteligencia učí, a zároveň sa venuje vývoju digitálnych avatarov.
Rovnako však vidím veľkú výzvu v otázke udržateľnosti života na Zemi, o čom som hovorila s profesorkou Tatianou Kluvánkovou zo Slovenskej akadémie vied a doktorkou Janou Ružičkovou z Univerzity Komenského v Bratislave. Súčasná pandémia je len ukážka, čo nás čaká, keď nezmeníme kurz, hovorí T. Kluvánková a zároveň upriamuje pozornosť na riešenia, ktorým sa venuje aj vo svojom výskume – potrebujeme reštrukturalizovať ekonomiku, rekonfigurovať naše správanie a budovať silné a inteligentné komunity.
Aktuálna téma z pohľadu klimatickej krízy je aj výskum v oblasti vodíkových technológií a využitie vodíkového pohonu. Profesor Ján Dusza zo Slovenskej akadémie vied v Košiciach v rozhovore približuje okrem iného aj vývoj nových materiálov, ktoré by mohli prispieť k zníženiu výrobných nákladov vodíka, aj k jeho efektívnejšiemu skladovaniu.

Ilustrácia iStock.com/sdecoret

Ako vidíte vedcov po rozhovoroch s nimi?

Zapôsobilo na mňa, že popri skvelých výsledkoch, patentoch, objavoch či vynálezoch, ktoré za jednotlivými vedkyňami a vedcami v knihe stoja, všetci vo svojej práci riešia aj otázky etiky, vedeckej integrity, zodpovednosti voči spoločnosti, ľudstvu či dokonca planéte. Poznanie nikdy nebolo a nebude prekliatím, vždy obohacuje, hovorí profesor P. Alexy. No zároveň dodáva, že ľudstvo nemá vo zvyku využiť poznanie vždy len správnym spôsobom. Hovorí to v súvislosti s chémiou a osobitne s plastami, ktoré sú v súčasnosti vnímané najmä ako hrozba pre životné prostredie, no ktoré nám otvorili netušené možnosti v rôznych oblastiach nášho života vrátane záchrany ľudských životov. Poznanie však ide ďalej a chemici a chemickí technológovia by sa mali podľa neho teraz sústrediť na hľadanie ekologických riešení. A ak sa im darí takéto riešenia nachádzať, nastáva otázka, nakoľko sme ochotní ich počúvať a ísť tou ťažšou a často aj drahšou cestou.

Prečo by si mali čitatelia prečítať práve túto knihu?

S. Pastoreková zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave uvádza príklady, keď sa práve a len naši vedci sústredia napríklad na výskum tých typov zoónoz, ktoré sa vyskytujú na našom území a spôsobujú ochorenie až ohrozenie života, či si všímajú vysokú úmrtnosť na niektoré ochorenia v našom lokálnom priestore v porovnaní s inými krajinami a hľadajú príčiny a riešenia šité na mieru Slovenska. Základný výskum zoonóz nás pripravil na pandémiu do takej miery, že sme boli schopní okamžite reagovať na potreby spoločnosti. A to je ukážka, ako môže dlhoročný výskum fenoménu, ktorý sa verejnosti zdá byť okrajový, zrazu prinášať okamžité praktické benefity.

Keby ste mali možnosť napísať pokračovanie knihy, ktoré ďalšie oblasti by ste si vybrali?

Foto iStock.com/Brandon Moser

Sústredila by som sa asi výraznejšie na oblasť spoločenských vied, pretože rozdeľovanie spoločnosti, v ktorom však zohrávajú dôležitú úlohu aj technológie, vnímam ako jednu z kľúčových výziev, pred ktorými stojíme ako spoločnosť a vedci z oblasti humanitných vied nám môžu pomôcť. Opäť však platí, do akej miery ich budeme počúvať. Rovnako vnímam ako veľkú výzvu klimatickú zmenu. Je úlohou a zodpovednosťou našej generácie ju riešiť a nenechávať túto záťaž na pleciach našich detí.
No určite je o čom hovoriť aj v oblastiach, ktorým sme sa už venovali. Mali sme síce veľký priestor, no aj tak sme museli rozhovory skracovať. Zároveň platí, že naše poznanie napreduje rýchlym tempom, takže určite je priestor hovoriť znova aj o technológiách či medicíne.
Ako v knihe hovorí J. Tóth, naša myseľ nás priestorovo a veľkostne presahuje, takže rozhovory o tom, kam sa naším poznaním ešte dostaneme, môžu byť nekonečné.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Knihu 10-10-10 nájdete na stránke portálu Veda na dosah.


Súťažná otázka

Ak nám do 31. marca 2022 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Ktorá z globálnych výziev je podľa vás najvážnejšia a zaslúžila by si najväčšiu pozornosť vedcov?

zaradíme vás do žrebovania o knihy Andrey Settey Hajdúchovej: 10-10-10 a Juraja Tekela: Fyzika v slepých uličkách z Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Komentáre