Nové rádiouhlíkové datovanie staroegyptských artefaktov ukázalo, že k veľkému výbuchu sopky v Egejskom mori došlo ešte pred vznikom egyptskej Novej ríše.
Grécky strov Santorini alebo Thera či Thira (Fira) dnes patrí k najväčším turistickým magnetom egejskej oblasti. Leží zhruba vo dvoch tretinách cesty z Atén na Krétu. Thera, hlavný ostrov Santorini, predstavuje spolu s menšími ostrovmi Thirasia, Nea Kameni, Palea Kameni (obidva ostrovy Kameni sú vnútri krátera kalderového typu, ostatné ho lemujú) a najmenším Aspronisi zvyšky veľkého ostrova, ktorý rozmetal obrovský výbuch sopky niekedy v 17. či 16. storočí pred n. l.
Prejavy a dôsledky výbuchu zničili alebo vážne poškodili centrá minojskej civilizácie na Kréte, ale aj na Peloponéze a v celej egejskej oblasti (Egeida), a tým vyvolali ich úpadok. Išlo o prvú veľkú civilizáciu, ktorá bola vyslovene európska. Výbuch v podobe sopečného spadu či prílivových vĺn cunami zasiahol široké okolie vrátane celej Egeidy, Turecka, Levanty a Egypta. Priame datovanie výbuchu bežnými geologickými analýzami viedlo k približným výsledkom. Vedci si tak pomáhali nepriamo, geologickými i archeologickými vzorkami z iných miest zasiahnutých spadom. No aj tam bol značný rozptyl výsledkov.
Nové datovania
Nové merania založené na muzeálnych staroegyptských artefaktoch však teraz čas výbuchu upresnili. Zaslúžili sa o to Hendrik Bruins z Ben-Gurionovej univerzity Negevu v Midreshet Ben-Gurion v Izraeli a Johannes van der Plicht z Groningenskej univerzity v Holandsku. Výsledky uverejnili v časopise Public Library of Science One.
Pri predošlých datovaniach výbuchu na Santorini sa už využívali aj analýzy staroegyptských artefaktov, no s nejednoznačnými výsledkami. Vedci teraz ako prví rádiouhlíkovou metódou datovali artefakty súvisiace s dobou vlády faraóna Ahmoseho. Tento vládca znovu zjednotil Horný a Dolný Egypt a založil 18. dynastiu ako prvú v Novej ríši. Tá nasledovala po tzv. Druhom prechodnom období po Strednej ríši, vyznačujúcom sa viac ako storočným ovládnutím Dolného Egypta (a pokusmi ovládnuť Horný, pričom údajne na čas obsadili aj Théby) kočovnými Hyksósmi, pochádzajúcimi odniekiaľ zo sýrskej oblasti. Egyptské hlavné mesto mali v Avarise v delte Nílu. H. Bruins a J. van der Plicht dostali unikátnu šancu robiť merania na exponátoch z Britského múzea a Petrieho múzea egyptskej a sudánskej archeológie (obe v Londýne).
Najsilnejší výbuch
Medzi skúmanými exponátmi boli tehla z Atmoseho chrámu v Abydose, pohrebné plátno súvisiace s kráľovnou Satdjehuty, druhou manželkou faraóna Sekenrého Taa zo 17. dynastie (zrejme Ahmoseho predka), a šesť drevených pohrebných paličkových figúrok šabti z Théb (dnešný Luxor). Z analýz vyplynulo, že k santorinskému výbuchu s vysokou pravdepodobnosťou došlo dlho pred Ahmoseho vládou, ešte v Druhom prechodnom období. O tejto možnosti sa hovorilo už predtým, ale neurčito. Najviac sa spomínal rok 1630 pred n. l. Nové merania to významne, azda definitívne podporili, lebo sú výrazne mladšie než rádiouhlíkové datovania sopečného spadu zo santorinského výbuchu. Tým potvrdili aj záver, že 18. dynastia a Nová ríša sa začali na mladšom konci dosiaľ uvažovaného časového rozpätia.
Nový výskum je cenný aj z vulkanologického hľadiska. Výbuch sopky na Santorini ako jeden z najsilnejších známych za posledných 10-tisíc rokov, ak nie najsilnejší, totiž vychrlil 60 až 80 km3 materiálu.
Autor článku: Zdeněk Urban
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa