Základ rozmachu civilizácií

Nová analýza starších nálezov z Gruzínska naznačuje, že železo zrejme naozaj začali vyťažovať taviči medi.

V mladšom praveku a staroveku sa obdobia delia podľa základného materiálu využívaného na výrobu nástrojov, zbraní a ďalších artefaktov – na staršiu a mladšiu kamennú, medenú, bronzovú a napokon železnú dobu. V každej ďalšej ľudia hojne využívali aj základné materiály všetkých predchádzajúcich, no keby sme chceli stotožniť jeden z nich s nástupom najvšestrannejšie rozvinutých starých civilizácií, zrejme by sme sa zhodli na železe.

Kopec pokrytý kríkmi a trávou
Pôvodné vykopávky na juhogruzínskej archeologickej lokalite Kvemo Bolnisi prebehli ešte v ére Sovietskeho zväzu, kredit Nathaniel Erb-Satullo.

Používať sa začalo na rôznych miestach sveta v rôznych časoch, čo záviselo od miestnej dostupnosti hornín s obsahom železných rúd a dôvtipnosti miestnych obyvateľov dospieť k tomu buď vlastným úsilím, alebo šikovným prevzatím potrebných vedomostí od bližších či vzdialenejších susedov. Najpravdepodobnejšie sa to v našom západoeurázijsko-severoafrickom kultúrnom okruhu dialo v závere druhého a naplno až v úvode posledného tisícročia pred n. l. obomi spôsobmi. Ako presne, zostávalo nejasné. Viac svetla do toho teraz vniesla opätovná analýza starších zistení z Gruzínska.

Hematit ako tavidlo

V časopise Journal of Archaeological Sciences ju predložili Nathaniel Erb-Satullo a Bobbi Klymchuk z Cranfieldskej univerzity vo Veľkej Británii. Dospeli v nej k záveru, že dávni taviči medi už pred približne 3 000 rokmi experimentovaním s horninami obsahujúcimi veľa železa objavili spôsoby, ako vyrobiť tento doteraz najvyužívanejší kov. Nanovo zanalyzovali metalurgické zvyšky, ktoré sa našli ešte v 50. rokoch minulého storočia na archeologickej lokalite Kvemo Bolnisi spred približne 3 000 rokov v južnom Gruzínsku.

Ruda medi
Taviči medi na lokalite využívali ako hlavnú surovinu medené rudy, ktoré neobsahovali železo. Železo v hematite, ktorý pridávali do taviacej zmesi, uľahčovalo separovanie medi od nečistôt v rude, kredit Nathaniel Erb-Satullo.

Išlo na jednej strane o kôpky hematitu čiže krveľa (minerálu, ktorý sa takmer výlučne skladá z oxidu železitého), na druhej strane o trosku (odpad pri vyťažovaní kovov z rúd). Pôvodní výskumníci si preto dokonca mysleli, že našli dielňu dávnych železiarov. Nová analýza preukázala, že to tak nebolo, účelom bolo získavanie medi. Súbežne však ukázala, že z hľadiska prínosu Kvemo Bolnisi k histórii železiarstva nie je všetko stratené. Tamojší výrobcovia medi totiž hematit zjavne zámerne využívali ako tavidlo, prísadu do taviaceho kotla, ktorého účelom bolo zvýšiť výťažok medi z rudy. Podporila tak staršiu, často diskutovanú teóriu o vzniku železiarstva.

Vysoká cena železa

Ojedinelé železné predmety sú známe už z bronzovej doby. Azda najslávnejšia je železná dýka s rukoväťou zo zlata a z minerálnych kryštálov, ktorá sa našla v hrobke známeho faraóna Tutanchamóna. Podobne ako niektoré podobné artefakty však bola zhotovená z prirodzene sa vyskytujúceho meteorického železa. Spory sa vedú o skorom vyťažovaní železa napríklad u maloázijských Chetitov, čo im však poskytlo veľkú vojenskú výhodu. (Zhodou okolností mali väzby na kaukazskú oblasť, kam patrí aj Kvemo Bolnisi a celé Gruzínsko.)

Minerál s pestrými farbami
Iskrivý minerál hematit slúžil tavičom medi ako taviaca pomôcka. Jej účinnosť ich azda primala, aby venovali väčšiu pozornosť železným rudám ako takým, a napokon mohli dospieť až k samotnému vyťažovaniu železa, kredit Nathaniel Erb-Satullo.

Železo bolo vtedy veľmi vzácne a vysoko cenené. No aj keď sa v čistej forme v prírode vyskytuje zriedkavo, v horninách je hojné. Vyvinutím postupov jeho vyťažovania z rúd, či už priamo, alebo ako vedľajší výsledok vyťažovania medi, sa to významne zmenilo. Následný rozvoj jeho mnohorakého spracovávania patril k najvýznamnejším pokrokom v histórii ľudstva.

Autor článku: Zdeněk Urban

Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.

Máte predplatné?