![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2019/08/08_jura_mapa-300x151.jpg)
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V ôsmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do jury, počas ktorej v mori prebiehala veľká revolúcia a súš si podmanili strašné jaštery.
Mezozoická (druhohorná) éra sa začala pred 252 miliónmi rokov obdobím triasu. V triase došlo v porovnaní s paleozoikom (prvohorami) k veľkej obmene flóry i fauny, pričom na súši prevládalo viacero typov plazov. Na konci triasu v dôsledku veľkého vymierania vymizli konkurenti vtedy ešte pomerne mladej suchozemskej skupiny – dinosaurov. Tie v jure zažili úžasný rozmach. V morských prostrediach sa dostali na vrchol potravovej pyramídy ichtyosaury a plesiosaury, zatiaľ čo vzduch si podmanili lietajúce pterosaury. Jura bola skutočným vekom plazov.
Jurský svet
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2019/08/08_jura_rekonstrukcia1-170x300.jpeg)
Na začiatku jury pred 200 miliónmi rokov bol superkontinent Pangea už rozlámaný na niekoľko veľkých pevninských más. Oddeľovanie severných a južných častí Pangey pokračovalo, a vznikli tak dva veľké svetadiely: Laurázia na severe a Gondwana na juhu. Medzi nimi sa rozširoval oceán Tethys, rozprestierajúci sa vo východno-západnom smere, čo výrazne ovplyvňovalo oceánsku flóru a faunu, ako aj svetovú klímu. Keďže prevládali morské prúdy z východu na západ, klimatické rozdiely v severo-južnom smere neboli také veľké. Subtropické pásmo zrejme siahalo až po 60° zemepisnej šírky. V nižších zemepisných šírkach bolo pomerne sucho, vo vyšších zemepisných šírkach bolo podnebie vlhkejšie. Kým do strednej jury sa celosvetová teplota držala okolo 30 °C, v neskorej jure sa ochladilo asi na 20 °C a prejavovala sa výrazná sezónnosť počasia.
Morské ekosystémy
V strednej jure asi pred 165 miliónmi rokov sa začala rozpadať Gondwana. Medzi budúcimi kontinentmi Južnou Amerikou a Afrikou sa pomaly otvárala južná vetva Protoatlantického oceánu. O približne 15 miliónov rokov neskôr sa Laurázia začala vzďaľovať na sever, dôsledkom čoho sa rozširovala západná strana oceánu Tethys a zároveň sa otvorila aj severná vetva Protoatlantiku. Postupný rozpad Pangey vyústil do zväčšovania plochy šelfových morí. Tieto prostredia po celom svete umožňovali rozvoj plytkomorských ekosystémov, v ktorých sa darilo lastúrnikom, ulitníkom, ostnatokožcom, machovkám aj šesťlúčovým koralom. Ramenonožce boli zastúpené terebratulidmi a rynchonelidmi. Aktívne plávajúce hlavonožce zahŕňali dve významné skupiny, belemnity a amonity. Kým belemnity mali vnútornú schránku, z ktorej sa najčastejšie zachováva silne kalcifikované rostrum pripomínajúce náboj, amonity mali vonkajšiu schránku rozdelenú na komôrky. Jura bola pre amonity zlatým obdobím, pričom z tohto časového intervalu bolo dosiaľ opísaných približne 1 700 druhov. Amonity sa rýchlo vyvíjali a paleontológovia na základe prítomnosti ich fosílií dokážu pomerne presne určiť vek študovaných hornín.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2019/08/08_jura_racik_v_amonitovi-300x111.jpg)
Mezozoické revolúcia
Teplé šelfové moria umožnili rozvoj veľkého množstva organizmov, čo sa odrazilo aj v narastajúcom počte dravcov. Na vrchol morských ekosystémov sa dostali predátory z radov plazov vrátane ichtyosaurov, plesiosaurov, krokodílov a korytnačiek. Okrem nich sa veľa kostnatých rýb špecializovalo na drvenie schránok iných živočíchov, na čo ježovky a lastúrniky odpovedali vznikom foriem, ktoré sa zahrabávali do morského dna. Tieto preteky v zbrojení medzi predátorom a korisťou sa označujú ako mezozoická morská revolúcia. Išlo o rýchle prispôsobenie sa organizmov na nové typy predátorov. Podobný fenomén náhleho rozrôzňovania ako odpoveď na predačný tlak sa odohral už počas ordovickej radiácie (pozri Quark 2/2019). Schránkové bezstavovce si v oboch prípadoch vyvinuli nové spôsoby obrany alebo úniku. Mezozoická revolúcia však mala svoje špecifiká, lebo v jure sa objavili v oceánoch aj nové typy planktónu s vápnitými a kremitými kostrami. Planktón predstavoval ďalší zdroj potravy a jeho existencia prispela k významnej prestavbe morských ekosystémov. Počas neskorej jury sa na okrajoch oceánu Tethys vyvinuli veľké hubkové útesy, v ktorých zažívali svoju prvú veľkú radiáciu kraby. Podobne sa rozrôzňovali aj raky pustovníky, ktoré na ochranu využívajú opustené schránky iných organizmov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Neoznačené foto a ilustrácie autor