Lukostreľba v Európe

Luky a šípy v Európe mohol zaviesť Homo sapiens približne pred 54 000 rokmi, uviedla archeologička Laure Metzová z Univerzity Aix-Marseille, ktorá skúmala nálezy z lokality Grotte Mandrin v južnom Francúzsku. Lov lukom a šípom sa objavil v Afrike asi pred 60- až 80-tisíc rokmi.… pokračuj

Pôvod pôvodných Američanov

Kamenné hroty síce dokazujú dávnejšie osídlenie Nového sveta, no jeho hlavná trasa vznikla prekvapivo neskoro. Názov Nový svet je od začiatku 16. storočia súhrnné pomenovanie pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, ktoré boli dovtedy Európanom neznáme (okrem grónskych Vikingov a azda ešte iných stredovekých moreplavcov).… pokračuj

Svedectvo pravekého jazera

Ľudia boli v Amerike zrejme skôr, ako sa myslelo. Objavené odtlačky nôh dokazujú prítomnosť ľudí v Novom svete na vrchole poslednej ľadovej doby. Príchod ľudí do Nového sveta sa považuje za poslednú kapitolu veľkého afrického exodu – rozšírenia nášho druhu Homo sapiens, sapientov, z kolísky… pokračuj

Genetické svedectvo z praveku

Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj

Zmiešaný pôvod sapientov

DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom. Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších… pokračuj

Vymenený chromozóm

Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej… pokračuj

Svätý grál archeológie

Kamenné nástroje z mexickej jaskyne posunuli prítomnosť prvých ľudí v Amerike dvakrát hlbšie do minulosti. Prví ľudia vstúpili do Nového sveta zo severovýchodnej Ázie cez dočasný suchozemský most v Beringovom prielive po vrchole poslednej ľadovej doby. Medzerou v ľadovom štíte prešli z Aljašky do Kanady,… pokračuj

Praveké varenie

Na juhu afrického kontinentu sa našli najstaršie známe dôkazy toho, že príslušníci druhu Homo sapiens tepelne upravovali konzumné rastliny. Na našej evolučnej ceste od spoločných predkov s ľudoopmi došlo po čiastočnom či úplnom prechode na vzpriamený pohyb u tzv. predľudí, stotožňovaných s australopitekmi, k obrovskému… pokračuj

Tvárou v tvár predčloveku

Objav takmer štvormiliónročnej zachovanej lebky umožnil zrekonštruovať podobu predka slávnej ženy australopiteka Lucy a odvodene aj nášho ľudského rodu. Novšie výskumy posunuli vznik nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti) už za hranicu 300-tisíc rokov. Nálezy fosílií, najmä kamenných nástrojov, pravdepodobne spôsobia podobný posun aj… pokračuj

Evolúcia mozgu

Fosílie anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, sapientov, odhaľujú priebeh evolúcie k aktuálnemu tvaru mozgu. Mozog ako hlavný orgán centrálnej nervovej sústavy zosobňuje jadro toho, čo voláme ľudskosť. Hardvérovo i softvérovo. Nečudo, že jeho evolúcia je v centre pozornosti nielen paleoantropológov a neurobiológov, ale aj… pokračuj