Vedci dlho diskutujú o tom, kedy sa v Amerike začali používať luky a šípy. Antropológovia, ktorí sa zamerali na povodie jazera Titicaca v pohorí Andy, analýzou 1 179 hrotov šípov zistili, že táto technológia sa datuje približne do obdobia pred 5-tisíc rokmi, teda skôr, ako… pokračuj
Kamenné hroty síce dokazujú dávnejšie osídlenie Nového sveta, no jeho hlavná trasa vznikla prekvapivo neskoro. Názov Nový svet je od začiatku 16. storočia súhrnné pomenovanie pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, ktoré boli dovtedy Európanom neznáme (okrem grónskych Vikingov a azda ešte iných stredovekých moreplavcov).… pokračuj
Rok objavenia Ameriky je medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám prišli nielen mnohé hospodárske plodiny, ale aj druhy, ktoré sa podľa viacerých odborníkov považujú za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu. Píše sa rok 1492. Je noc, 71. deň plavby výpravy Krištofa Kolumba, ktorá sa… pokračuj
Analýza DNA pôvodných obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky odhalila neznáme migrácie a populačné zmeny pri ich osídľovaní, a tak ukončila aj vlečúci sa súdny spor. Expanzia prvých Američanov je ešte vždy záhadná. Hlavná trasa mala byť zo Sibíri cez Beringov prieliv na Aljašku a do… pokračuj
Úmyselne kameňmi štiepané kosti pravekého príbuzného slonov menia pohľad na najskoršie osídlenie kontinentu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Klasické predstavy o príchode človeka do Ameriky hovoria priestorovo o trase cez dočasný suchozemský most v oblasti terajšieho Beringovho prielivu medzi Čukotkou a Aljaškou. Pre celý jednoliaty… pokračuj
Najlepšie dôkazy pre dávne osídlenie Ameriky možno pochádzajú z dna floridskej rieky. Ide o prastaré kamenné nástroje a spracované kosti mastodontov staré 14 550 rokov, teda o viac než 1 000 rokov staršie než doteraz predpokladaný príchod ľudí na americký kontinent. Väčšinu 20. storočia si archeológovia mysleli, že prví ľudia prišli… pokračuj
