Kamenné hroty síce dokazujú dávnejšie osídlenie Nového sveta, no jeho hlavná trasa vznikla prekvapivo neskoro.
Názov Nový svet je od začiatku 16. storočia súhrnné pomenovanie pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, ktoré boli dovtedy Európanom neznáme (okrem grónskych Vikingov a azda ešte iných stredovekých moreplavcov). V zahraničí sa na pomenovanie Nového sveta často používa nám cudzo znejúci plurál – Ameriky. V singulári tento názov pripomína meno velikána zlatého veku Florentskej republiky Ameriga Vespucciho (1454 – 1512). Ten ako jeden z prvých nazval novoobjavené územia na západe Atlantiku Nový svet. Dobovému nemeckému učencovi a kartografovi Martinovi Waldseemüllerovi potom napadlo označiť predmetné územia na mape latinizovanou formou Vespucciho krstného mena ako Amerika – a ujalo sa to. Predchádzajúce styky s Afrikou a Áziou už Európanov pripravili na stretnutie s inak vyzerajúcimi ľuďmi. Hromadiace sa poznatky prieskumníkov ukázali, že svet je väčší a pestrejší, než ako sa dlho myslelo.
Dôkazy migrácie
V Novom svete Európania využili historické hendikepy pôvodných Američanov, ako boli deficit či absencia domácich zvierat, predovšetkým koní, menej výživné a výnosné plodiny, slabo rozvinuté spracovávanie kovov, najmä železa a ocele, nepoznanie strelných zbraní, ťažko zvládnuteľné a informačne nepružné písmo, neznalosť geografie a populácií okolo nich, slabá imunita proti eurázijským mikróbom a pod. Rýchlo rozvrátili domorodé štáty a postupne si podmanili či vyhladili aj menšie kmene.
Rozvoj archeológie a antropológie v 19. storočí však nastolil otázku: Odkiaľ sa vzali pôvodní Američania? Paradigmou sa na základe antropologických, etnografických a archeologických dôkazov stala migrácia ľudí zo severovýchodu Ázie cez Beringov prieliv na Aljašku a ďalej do Nového sveta. O jej zrod sa zaslúžil najmä americký antropológ českého pôvodu Aleš Hrdlička (1869 – 1943). V podstate platí doteraz.
Kľúčové datovanie
Od začiatku nášho tisícročia sa hromadia nepriame dôkazy a indície, že k migrácii týchto predkov do Nového sveta prišlo azda ešte skôr, ako pred približne 21-tisíc rokmi vyvrcholilo maximum poslednej ľadovej doby. No za najstaršie známe priame dôkazy ľudskej prítomnosti v Novom svete sa naďalej považovali žliabkované kamenné hroty oštepov a šípov tzv. cloviskej kultúry spred 11 500 až 10 800 rokov, objavené pri meste Clovis v americkom štáte Nové Mexiko. Hoci sa v Novom svete našli aj zjavne staršie náznaky prítomnosti ľudí, nie sú presne datované.
Skok za cloviskú dobu teraz umožnil objav 13 ostrých kamenných hrotov zbraní veľkých od 1,25 po 5 cm v Cooper´s Ferry pri Snake River (Hadia rieka) v americkom štáte Idaho. Vekom 15 785 rokov sú totiž o 3-tisíc rokov staršie ako cloviské a o 2 300 rokov staršie ako skoršie nálezy hrotov z tej istej lokality. V časopise Science Advances to oznámil 16-členný tím na čele s Lorenom Davisom z Oregonskej štátnej univerzity v Corvallise v USA.
Zdeněk Urban
