Svedectvo génov

Medzinárodnému výskumnému tímu sa podarilo dekódovať genetický základ a určiť etnicitu remeselníka, ktorý žil v období budovania pyramíd. Ide o dosiaľ najstaršiu analyzovanú ľudskú DNA z Egypta. Staroveký Egypt patrí spolu s Mezopotámiou k hlavným centrám civilizačného ohniska na rozhraní juhozápadnej Eurázie a severovýchodnej Afriky.… pokračuj

Vražedná úprava hlavy

Archeológovia na starovekom cintoríne v západnom Iráne objavili lebku mladého dievčaťa, ktorá vykazuje stopy úprav. Tvarovanie lebky sa vyskytovalo v mnohých starovekých civilizáciách – zvyčajne sa vykonávalo pevným obalením hlavy dieťaťa, keď rástlo do dospelosti. Častejšie sa pozorovalo u dievčat ako u chlapcov. Na cintoríne… pokračuj

Kľúč k civilizácii

Podarilo sa potvrdiť a datovať nezávislú domestikáciu dvoch dôležitých hospodárskych zvierat vo východnej Ázii a v tichomorskej Južnej Amerike. Žijeme v ére, keď už si veľká časť obyvateľov ekonomicky najrozvinutejších krajín veľmi neuvedomuje, z čoho vyrástol ich blahobyt. Mnohí sa správajú podľa bonmotu, že elektrina… pokračuj

Keď prehovorí krajina

Na prvý pohľad sa vám to môže zdať ako obyčajná lúka alebo kus lesa. No pod povrchom – niekedy doslova len pár centimetrov pod zemou – sa ukrývajú stopy stratenej minulosti. Miesto, kde kedysi stála dedina. Domy, stodoly a cesty. Ľudia tu žili so svojimi… pokračuj

Zázrak v púšti

Tím archeológov zo SAV odkryl v púšti na kuvajtskom ostrove Failaka unikátnu veľkorozmernú studňu. Voda je základnou podmienkou života. Oveľa viac to platí na ostrove v nehostinnej púštnej krajine. Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého… pokračuj

Metalurgia starovekých kováčov

Orientalisti zo SAV skúmali na staroegyptskom nálezisku Tell el-Retábí používanie kovov v každodennom živote. Slovenský a poľský archeologický tím skúmajúci staroegyptské nálezisko Tell el-Retábí prebádal zvyšky sídliskovej metalurgie, najmä z obdobia Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia (asi 1550 – 664 pred n. l.). Priniesol… pokračuj

Stepné dedičstvo

Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj

Najstarší moderní Európania

Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj

Kanibali v Anglicku

Archeológ Rick Schulting z Oxfordskej univerzity a jeho kolegovia opätovne preskúmali približne 4 000-ročné pozostatky nájdené na lokalite Charterhouse Warren v juhozápadnom Anglicku. Podľa vedcov sa najmenej 37 mužov, žien a detí stalo obeťami masakru, ktorý sprevádzal aj kanibalizmus. Motívy násilia, aké sa v takomto… pokračuj

Choroba v antickom umení

Bronzová figúrka z 2. storočia objavená v starovekom rímskom sídle Bracara Augusta, v súčasnosti Braga v severnom Portugalsku, môže zobrazovať zriedkavú genetickú poruchu známu ako Crouzonov syndróm. Ten vedie k predčasnému uzavretiu lebečných švov a deformáciám tváre. Bronzová figúrka vykazuje špecifické črty vrátane exoftalmu (vystupujúce… pokračuj