Keď prehovorí krajina

Na prvý pohľad sa vám to môže zdať ako obyčajná lúka alebo kus lesa. No pod povrchom – niekedy doslova len pár centimetrov pod zemou – sa ukrývajú stopy stratenej minulosti. Miesto, kde kedysi stála dedina. Domy, stodoly a cesty. Ľudia tu žili so svojimi… pokračuj

Zázrak v púšti

Tím archeológov zo SAV odkryl v púšti na kuvajtskom ostrove Failaka unikátnu veľkorozmernú studňu. Voda je základnou podmienkou života. Oveľa viac to platí na ostrove v nehostinnej púštnej krajine. Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého… pokračuj

Metalurgia starovekých kováčov

Orientalisti zo SAV skúmali na staroegyptskom nálezisku Tell el-Retábí používanie kovov v každodennom živote. Slovenský a poľský archeologický tím skúmajúci staroegyptské nálezisko Tell el-Retábí prebádal zvyšky sídliskovej metalurgie, najmä z obdobia Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia (asi 1550 – 664 pred n. l.). Priniesol… pokračuj

Stepné dedičstvo

Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj

Najstarší moderní Európania

Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj

Kanibali v Anglicku

Archeológ Rick Schulting z Oxfordskej univerzity a jeho kolegovia opätovne preskúmali približne 4 000-ročné pozostatky nájdené na lokalite Charterhouse Warren v juhozápadnom Anglicku. Podľa vedcov sa najmenej 37 mužov, žien a detí stalo obeťami masakru, ktorý sprevádzal aj kanibalizmus. Motívy násilia, aké sa v takomto… pokračuj

Choroba v antickom umení

Bronzová figúrka z 2. storočia objavená v starovekom rímskom sídle Bracara Augusta, v súčasnosti Braga v severnom Portugalsku, môže zobrazovať zriedkavú genetickú poruchu známu ako Crouzonov syndróm. Ten vedie k predčasnému uzavretiu lebečných švov a deformáciám tváre. Bronzová figúrka vykazuje špecifické črty vrátane exoftalmu (vystupujúce… pokračuj

Neolitické kráľovstvo

Archeológovia objavili v ruinách Wangzhuangu v strednej Číne hrobku, ktorá zrejme patrila prehistorickému kráľovi. Domnievajú sa, že celá lokalita mohla byť hlavným mestom prehistorického kráľovstva pochádzajúceho z neolitickej kultúry Dawenkou, ktorá existovala medzi rokmi 4000 až 2600 pred n. l. Hrobka je dlhá 4,6 metra… pokračuj

Keď hroby prehovoria

Importy z rímskeho sveta v germánskom prostredí sú jedným z najlepších archeologických dokladov kontaktov dvoch rôznych svetov. Hovoria o ich obchodnom, mocenskom a vojenskom charaktere. Priestor slovenského Pomoravia spadal v rímskej dobe (1. až 4. storočie n. l.) do územia Veľkej Germánie, pod sídelnú oblasť germánskeho kmeňa… pokračuj

Písmo na valčekoch

Výskumy potvrdili, že pečatné a iné valčeky s vyrytými vzormi zo širšej oblasti Mezopotámie možno považovať za kľúčový krok k vzniku písma. Poznáme to z mnohých knižných a filmových príbehov odohrávajúcich sa v bližšej či vzdialenejšej minulosti: dej uzatvára univerzálna formulka … a zvyšok je… pokračuj