Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby.
Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by to byť asi takto: Všetci máme dávnejšie či menej dávne africké korene, a keď naši anatomicky moderní predkovia z druhu Homo sapiens (sapienti) prišli do Európy a všeobecne západnej Eurázie, našli ju osídlenú neandertálcami, ktorí mali takisto dávnych afrických predkov. Sapienti sa s neandertálcami miešali, o čom doteraz svedčia dve až tri percentá ich DNA v našom genóme. Týka sa to nielen Európanov, ale aj väčšiny svetového obyvateľstva mimo Afriky. Niektorí Ázijčania a Melanézania majú ešte viac DNA tretieho ľudského druhu, denisovanov (no vzťah denisovania/neandertálci je nejasný). Prvú populáciu sapientných lovcov-zberačov v Európe z veľkej časti nahradili ďalšie migračné vlny podobne sa živiacich praľudí a napokon, už v mladšej kamennej dobe, poľnohospodári z Blízkeho východu a stepní jazdci zo severného Čiernomoria a strednej Ázie.
Stručné zhrnutie, samozrejme, vynecháva mnohé sprievodné spletitosti populačného, kultúrneho a sociálneho vývoja, no na začiatku to približne zodpovedalo tomuto priebehu. Naďalej sa však objavujú prekvapenia. Týkajú sa antropologicko-geografických súvislostí a datovania, v neposlednom rade vďaka čoraz širšiemu využívaniu analýz genetického materiálu, ktorý sa podarilo vyťažiť z kostí predmetných praľudí. Potvrdila to aj nová štúdia v časopise Nature.
Najstaršie genómy sapientov
Štúdiu uverejnil 45-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Arev Sümer, Kay Prüfer a jedna z hlavných postáv modernej archeogenetiky Johannes Krause, všetci z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko). Členmi tímu boli aj Petr Velemínský z Národného múzea v Prahe a Jaroslav Brůžek z pražskej Karlovej univerzity. Tím preskúmal DNA siedmich sapientov, ktorí žili v rozpätí pred 42- až 49-tisíc rokmi v jaskyni Ilsenhöhle v durínskom Ranise (Nemecko) a v jaskyniach návršia Zlatý kůň v Českom krase juhozápadne od Prahy. Ide o najstaršie dosiaľ dekódované genómy nášho ľudského druhu.
Pri tomto výskume sa vrátili ku kľúčovej fosílii, pomerne dobre zachovanej lebke sapientnej ženy z návršia Zlatý kůň (zaužívaný názov je lebka Zlatý kůň, pozn. red.), ktorá žila pred približne 45-tisíc rokmi. Chýbal jej však archeologický kontext, takže sa nedala presnejšie zaradiť. Naopak, v jaskyni Ilsenhöhle v Ranise sa našli početné archeologické artefakty, najmä kamenné nástroje, priraďované tzv. lincombsko-ranisko-jerzmanowickej (LRJ) kultúre, tiež datovanej do doby pred približne 45-tisíc rokmi. A popri nich sa nachádzali síce iba úlomky ľudských kostí, no genetická analýza mitochondriálnej DNA potvrdila, že tvorcami LRJ kultúry neboli neandertálci, ale najskorší európski sapienti. (Ak nebudeme brať do úvahy oveľa staršiu sapientnú lebku z Grécka a niektoré ďalšie indície.)
Zdeněk Urban
