Arktída je pre primáty nehostinným miestom. Fosílie však naznačujú, že to tak nebolo vždy. Skamenené zuby a čeľustné kosti patrili primátom, ktoré žili v Arktíde pred približne 52 miliónmi rokov. Arktída bola vtedy teplejšia, živočíchy sa však museli naďalej prispôsobovať extrémnym podmienkam, ako sú dlhé… pokračuj
Údaje zo svetovej siete senzorov na blesky dokladujú, že frekvencia bleskov v arktickom regióne sa v priebehu posledných dekád citeľne zvýšila. Podľa vedcov by dôvodom mohlo byť to, že Arktída, historicky príliš chladná na to, aby sa tam tvorilo veľa búrok, sa otepľuje dvojnásobnou rýchlosťou… pokračuj
Vedci používajúci údaje zo satelitu Copernicus Sentinel-5P zaznamenali, že vrstva ozónu nad Arktídou sa rekordne stenčila, a tak sa nad oblasťou severného pólu vytvorila neobvyklá ozónová diera. Kým ozónová diera na juhu nad Antarktídou sa vytvára každoročne počas austrálskej jari, ozónové diery nad Arktídou sú zriedkavé.… pokračuj
Arktické rašeliniská sa po rozmrznutí môžu stať bohatým zdrojom skleníkového plynu, ktorý je 300-krát silnejší než oxid uhličitý. Trvalo zamrznutá pôda, čiže permafrost, obsahuje oxid dusný, nazývaný tiež rajský plyn, a pri vyšších teplotách ho zrejme začne vylučovať. Analýza vrtných jadier zmrznutej rašeliny vystavenej v… pokračuj
Podľa štúdie zverejnenej koncom minulého roku úroveň perzistentných organických látok v Arktíde je stále vysoká a ohrozuje najmä mláďatá medveďa bieleho. Perzistentné organické látky sú ťažko odbúrateľné organické látky, pre ktoré je medzinárodne zaužívaná skratka POPs z anglického výrazu Persistent Organic Pollutants. Ide o nízkoprchavé… pokračuj
