Zlatý stafylokok má doslova lepkavé prsty. Nová štúdia v časopise Science Advances ukazuje, že Staphylococcus aureus sa k ľudskej koži pripája jednou z najsilnejších biologických väzieb, aké poznáme – a ešte ju zosilňuje vápnik, ktorý sa na poškodené miesto dostáva pri hojení rán či ekzéme. Biofyzik Rafael Bernardi z Univerzity… pokračuj
Najstaršie dôkazy o zoonotických ochoreniach – chorobách prenášaných zo zvierat na ľudí, ako bol nedávno kovid-19 – pochádzajú spred približne 6 500 rokov a tieto choroby sa výrazne rozšírili pred 5 000 rokmi. Biológ Eske Willerslev z Kodanskej univerzity a jeho kolegovia analyzovali pozostatky 1 300 jedincov staré až 37-tisíc rokov… pokračuj
Vedci našli dôkazy, že rané verzie baktérií spôsobujúcich syfilis existovali v Amerike dávno pred príchodom Európanov. Prvá historická správa o syfilise pochádza z jari 1495, keď choroba spustošila vojakov francúzskeho kráľa Karola VIII. v Taliansku a potom sa rozšírila po celej Európe. Niektorí vedci tvrdia,… pokračuj
Mikroorganizmus UTEX 3222, nazvaný Chonkus, môže podľa mikrobiológov pomôcť v boji proti klimatickým zmenám. Chonkus objavili pri pobreží talianskeho ostrova Vulcano, kde do mora prenikajú podzemné vody bohaté na sopečný plyn. Prostredie je úrodnou pôdou pre mikróby fotosyntetizujúce a spotrebúvajúce uhlík. Vody odobraté z týchto… pokračuj
Zo šírenia moru bývajú najčastejšie obviňované potkany a ich blchy, spoluvinníkmi však mohli byť aj vši. Niektoré štúdie naznačujú, že baktéria Yersinia pestis spôsobujúca mor sa počas čiernej smrti v rokoch 1346 až 1353 šírila až príliš rýchlo na to, aby ju roznášali iba potkany… pokračuj
Kožné škvrny, deformované nosy, vredy: malomocenstvo je infekčné ochorenie s vážnymi príznakmi. Baktéria Mycobacterium leprae, ktorá neustále infikuje približne 200 000 ľudí ročne, najmä na globálnom juhu, má svoju dlhú históriu aj v Európe. Tím vedený paleogenetičkou Verenou Schünemannovou z Bazilejskej univerzity odhalil veverice obyčajné… pokračuj
Senná nádcha vzniká, keď alergény, napríklad peľ alebo plesne, vyvolávajú v nosových priechodoch zápalovú reakciu, ktorá vedie k svrbeniu, kýchaniu a pretekajúcemu hlienu. Vedci analyzovali zloženie mikrobiálnej populácie v nosoch 55 ľudí, ktorí trpia sennou nádchou, a 105 ľudí, ktorí ňou netrpia. V nosovom mikrobióme… pokračuj
Výroba syra je známa už tisíce rokov. Čo však spôsobuje, že niektoré syry, napríklad parmezán, chutia ovocne a iné, napríklad brie a camembert, chutia zemito? Vedci určili konkrétne druhy baktérií, ktoré tieto chuťové zlúčeniny produkujú. Podľa mikrobiológa Moria Ishikawu by zistenia mohli pomôcť výrobcom syrov… pokračuj
Na ničenie baktérií odolných proti liekom používajú antibiotiká poslednej záchrany taktiku mýtickej Medúzy: skamenenie. Vedci z Bazilejskej univerzity vo Švajčiarsku zistili, že trieda antibiotík nazývaných polymyxíny kryštalizuje bunkové membrány baktérií. Kryštály v tvare medových plástov menia zvyčajne pružnú kožu mikróbov z tukových molekúl na tenké… pokračuj
Genetický variant, ktorý zvyšoval schopnosť Európanov prežiť čiernu smrť pred stáročiami, môže prispievať k zápalovému ochoreniu, ktorým trpia ľudia v súčasnosti. Ničivá vlna ochorenia ušetrila tých, ktorí mali variant zvaný ERAP2. Ten je však už vedcom známy tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Crohnovej choroby, pri… pokračuj
