Približne 1,5 milióna rokov staré pozostatky hominida druhu Paranthropus boisei naznačujú, že tento druh mimo nášho rodu Homo mohol vyrábať jednoduché nástroje na rezanie a búšenie. Veľkosť palca a prstov, ich vzájomné dĺžkové pomery, ako aj znaky zápästia naznačujú, že P. boisei mal úchop podobný… pokračuj
Dve drobné genetické zmeny pretvorili ľudskú panvu a podľa vedcov nasmerovali našich predkov k vzpriamenej chôdzi. Jedna otočila bedrovú kosť o 90°, druhá predĺžila čas, za ktorý stvrdne z mäkkej chrupavky na kosť, tvrdí evolučná biologička Gayani Senevirathnová z Harvardovej univerzity a jej kolegovia v… pokračuj
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov. Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je… pokračuj
Domestikácia koňa viedla k pokrokom v doprave aj poľnohospodárstve a doviedla ľudí do modernej éry. Hoci predchádzajúce štúdie zistili pôvod domestikovaných koní v oblasti stepí Donu a Volgy približne pred 4 200 rokmi, záhadou zostávali zmeny v DNA, ktoré umožnili, aby sa divé kone stali… pokračuj
Pot sa často javí ako rad kvapôčok stekajúcich z pokožky. Ukazuje sa však, že v skutočnosti stúpa ako príliv a nasycuje vrchnú vrstvu kože. Zistenia spochybňujú tradičnú koncepciu potu vystupujúceho z pórov ako polguľovité kvapky a dokazujú, že pot bežne vytvára v póre plytký meniskus… pokračuj
Starnutie sa môže zdať ako plynulý proces, podľa vedcov však ľudia zažívajú dva skoky: jeden v priemernom veku 44 rokov a druhý okolo 60 rokov. V priebehu času sa nemeníme len postupne, dochádza k naozaj dramatickým zmenám, tvrdí genetik Michael Snyder zo Stanfordovej univerzity. M.… pokračuj
Medzinárodný tím antropológov, biológov a historikov identifikoval rodovú a genetickú variabilitu v rámci druhu Paranthropus robustus. P. robustus bol druh australopiteka, ktorý žil v južnej Afrike približne pred 1 až 3 miliónmi rokov. Keďže DNA sa vo fosíliách dobre nezachováva, nie je jasné, či druhy… pokračuj
Nové pozorovania troch druhov ľudoopov v ich prírodnom prostredí podporili názory sociobiológov o hlbokom evolučnom základe toho, čo voláme ľudskosť, a priblížili rôzne spôsoby dorozumievania sa medzi našimi evolučne príbuznými druhmi. Najbližší živočíšni príbuzní ľudského rodu Homo vrátane nášho druhu Homo sapiens sú dve skupiny… pokračuj
Kto boli denisovania a prečo doteraz nemajú vedecké meno? A aké prekvapenie priniesol rozbor DNA nájdenej fosílie? Sánka pračloveka zachytená v rybárskej sieti neďaleko Taiwanu výrazne obohatila poznatky o naďalej záhadných súčasníkoch neandertálcov a našich predkov sapientov. Pred viac ako poldruha desaťročím nálezy z jaskyne… pokračuj
Neandertálci a ich predkovia mali s nami spoločné nielen gény. Koexistencia našich predkov s inými ľudskými druhmi na Blízkom východe presahovala občasné styky. Génovú výmenu medzi nimi sprevádzala aj kultúrna výmena. Dekódovanie DNA a všeobecne genetické analýzy moderných i pravekých ľudí vyvolali v ostatnom čase… pokračuj
