Buffonova ihla sa možno nepreslávila tak ako Schrödingerova mačka, Newtonova kolíska alebo Faradayova klietka – ide však o nemenej zaujímavý fenomén, ktorý pekne spája dve rôzne disciplíny – pravdepodobnosť a geometriu. Pochádza z 18. storočia, keď sa francúzsky vedec Georges Louis Leclerc de Buffon zamýšľal… pokračuj
Britský matematik, fyzik a inžinier William Thompson, známejší pod menom lord Kelvin, dostal v 19. storočí nápad, že rozmanitosť mikrosveta by sa dala elegantne vysvetliť, keby sme predpokladali, že atómy zodpovedajú uzlom v éteri (látke, o ktorej sa vtedy predpokladalo, že je všadeprítomná). Existuje mnoho… pokračuj
V 16. storočí položil sir Walter Raleigh matematikovi Thomasovi Harriotovi otázku: Ako možno najefektívnejšie naukladať sadu delových gulí na jednu kopu? Traduje sa, že táto úloha sa týkala jeho dobrodružných námorných výprav do Nového sveta. O to prekvapivejšie je, že nakoniec vyústila v dobrodružnú cestu… pokračuj
Čo všetko dokážeme iba pomocou obyčajného kružidla a pravítka? Túto zdanlivo nevinnú otázku si kedysi položili starovekí Gréci. Zaviedla ich vtedy do ďalekých a dovtedy nezmapovaných zákutí matematiky. Niektoré z nich nie sú úplne prebádané ani v súčasnosti. Mnohí si zo školy pamätáme, ako sme pomocou… pokračuj
Predstavte si, že pri turistike na Slovensku objavíte jaskyňu, do ktorej tisíc rokov nevkročila ľudská noha, a pri bližšej prehliadke nájdete na stene mayské hieroglyfy. Asi takto nejako sa v roku 1978 mohol cítiť matematik John McKay. V tom čase J. McKay skúmal tzv. j-funkciu,… pokračuj
Duality predstavujú užitočný nástroj v mnohých oblastiach modernej fyziky. Často prepájajú naoko veľmi rozdielne situácie a odhaľujú nám rôzne a mimoriadne dôležité aspekty skúmaných teórií. Teória strún sa dualitami priam hmýri, nájdeme ich však aj v obyčajnej teórii elektromagnetizmu. Elektrina verzus magnetizmus Ako už samotné… pokračuj
