Satelit na výskum tranzitujúcich exoplanét (TESS) je sondou NASA a je určený na sledovanie planét mimo našej slnečnej sústavy, ktoré z pohľadu zo Zeme prechádzajú pred hviezdou svojho systému. TESS teraz objavil prvú planétu veľkosti Zeme v tzv. obývateľnej zóne. To znamená, že obieha v… pokračuj
Hoci sa misia kozmického ďalekohľadu Kepler zameraná na objavovanie exoplanét skončila už pred rokmi, získaný súbor dát zostáva objemným zdrojom informácií, v ktorom astronómovia pokračujú v objavovaní nových prekvapení vo svetelných krivkách hviezd. Najnovším objavom zo súboru dát ďalekohľadu Kepler je dôkaz existencie bieleho trpaslíka,… pokračuj
Je to len bežná hviezda. Pre nás je však výnimočná, pretože je životne dôležitým zdrojom energie. Je jediná vo vesmíre, ktorej sa vedci vedia pozrieť aj pod povrch. Aký je súčasný pohľad na slnečné vnútro? Slnko priťahuje pozornosť ľudstva oddávna. Ľudia podvedome cítili jeho dôležitosť… pokračuj
Astronómovia použili astrometrickú družicu Gaia a Hubblov kozmický ďalekohľad na doteraz najpresnejšie meranie hmotnosti galaxie Mliečna cesta. Nové výsledky kladú jej hmotnosť na úroveň galaxie M31 v Andromede. Astronómovia boli už z neistej hodnoty hmotnosti našej Galaxie nervózni, podobne ako sú rodičia nervózni z hmotnosti… pokračuj
Medzinárodná astronomická únia (IAU) organizuje v rámci osláv 100. výročia svojho založenia celosvetový projekt IAU100 NameExoWorlds, ktorý dáva možnosť ktorejkoľvek krajine na svete pomenovať vybranú exoplanétu a jej materskú hviezdu. Už viac ako 70 krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, pripravilo národné kampane umožňujúce širokej… pokračuj
Okolo Barnardovej hviezdy – k Slnku najbližšej osamotenej hviezdy a jednej z najbližších susedných hviezd vôbec – obieha planéta s hmotnosťou aspoň trikrát väčšou než Zem. Kamenné extrasolárne planéty s touto veľkosťou sa označujú ako tzv. superzeme. Na pátranie po exoplanétach sa využíva množstvo ďalekohľadov… pokračuj
Počet hviezd v galaxii Mliečna cesta sa odhaduje na 200 až 400 miliárd. Keď máme to šťastie a zažívame naozaj hviezdnatú oblohu, tak vidíme len asi 2 500 hviezd. Počet hviezd v našej galaxii sa približne rovná počtu galaxií v našom pozorovateľnom vesmíre. Inými slovami… pokračuj
Niektoré supernovy, tzv. supersvietivé supernovy, žiaria aj stokrát jasnejšie než ich obyčajné príbuzné. Nová metóda umožňuje astronómom bližší pohľad na neuveriteľne svietivé výbuchy hviezd. Typická explodujúca hviezda vygeneruje vo svojom maxime množstvo žiarenia ekvivalentné miliardám Sĺnk. Vzácna skupina supersvietivých supernov však žiari mnohokrát jasnejšie. Detaily… pokračuj
Keď v auguste minulého roku splynuli dve neutrónové hviezdy, viedlo to k prvej simultánnej detekcii gravitačných vĺn a elektromagnetického žiarenia a vedci už vtedy vedeli, že tento úkaz vrhne nové svetlo na proces splývania kompaktných objektov. Tím vedcov tvrdí, že už máme odpoveď na jednu… pokračuj
Detekcia gravitačných vĺn, ktoré vznikli splynutím neutrónových hviezd, v minulom roku ukázala určité detaily v štruktúre neutrónových hviezd, pričom vylúčila exotickú kvarkovú hmotu v jadre týchto objektov. Dvojica nezávislých štúdií priniesla aj nové obmedzenia veľkosti neutrónových hviezd – ich polomery nemôžu byť väčšie ako 14 km. Táto hranica… pokračuj
