Najvzdialenejšia osamelá hviezda

Novoobjavenej modrej hviezde dali astronómovia prezývku Icarus podľa hrdinu z gréckej mytológie. Ide o dosiaľ najvzdialenejšiu pozorovanú osamelú hviezdu. Nevidia ju ani najväčšie ďalekohľady na svete, vedci ju objavili vďaka gravitačnej šošovke. Vedcom využívajúcim Hubblov kozmický teleskop (HST) sa vďaka gravitačnej šošovke podarilo identifikovať veľmi… pokračuj

Ďalší test teórie relativity

Astronómovia sa pripravujú na ďalší test Einsteinovej všeobecnej teórie relativity, a to vďaka novému objavu, ktorý sa týka hviezdy S0-2 obiehajúcej veľmi blízko okolo superhmotnej čiernej diery s hmotnosťou štyroch miliónov hmotností Slnka v centre našej Galaxie. Až do súčasnosti bola hviezda S0-2 považovaná za… pokračuj

Hviezda ľudstva

Nasledujúcich deväť mesiacov budeme mať možnosť na nočnej oblohe pozorovať nedávno vypustenú Hviezdu ľudstva. Je ňou umelý satelit, zhotovený s cieľom maximálnej viditeľnosti z ktoréhokoľvek miesta na planéte počas jeho pohybu po orbite okolo Zeme. Túto svetlo odrážajúcu zememeračskú guľu, ktorá obehne Zem za 90… pokračuj

Z mimozemšťanov prach

Bizarné blikanie hviezdy v súhvezdí Labute (Cygnus) v posledných rokoch miatlo astronómov tak veľmi, až sa niektorí zamýšľali, či za tým nie je pokročilá mimozemská civilizácia. Teraz už však výskumníci vedia, že to nie sú mimozemšťania, ale prach, čo spôsobuje nestále a extrémne poklesy v… pokračuj

Hviezdy zlodejky

Steven Rieder z Astronomického inštitútu Kapteynskej univerzity v Groningene analyzuje, ako na seba pôsobia hviezdokopy, pričom sa zameriava na prvých približne 10 miliónov rokov po sformovaní hviezd. Pomocou simulácie novovzniknutých hviezdokôp sleduje ich evolúciu a starnutie, od hustých zoskupení až po rozptýlenie. Mladé hviezdy nachádzajúce… pokračuj

Prvá mapa hviezdy

Pomocou interferometra VLTI (very large Telescope Interferometer) na Cerro paranal v Čile sa astronómom podarilo získať dosiaľ najdetailnejšiu snímku cudzej hviezdy – červeného veľobra s názvom Antares. Pozorovanie s využitím interferometra VLTI umožnilo astronómom vytvoriť prvú mapu zachytávajúcu rýchlosť pohybu hmoty v atmosfére inej hviezdy,… pokračuj

Hviezda položená na váhy

Astronómovia použili Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na zopakovanie testu Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Zmerali hmotnosť bieleho trpaslíka, keď pozorovali, ako jeho gravitačné pole ohýba svetlo vzdialenej hviezdy v pozadí. Namerané údaje priniesli solídne určenie hmotnosti bieleho trpaslíka a umožnili nahliadnuť do štruktúry a zloženia vyhorenej… pokračuj

Najvzdialenejšie hviezdy Mliečnej cesty

Počas posledného desaťročia viaceré skupiny astronómov identifikovali veľmi svietivé hviezdy vo vzdialenosti viac než 300 000 svetelných rokov od Zeme. Ako sa tieto hviezdy mohli dostať tak ďaleko? Šťastlivcom, čo objavil niekoľko takýchto najvzdialenejších hviezd – chladných červených obrov, ktoré sú vzdialené takmer 900 000… pokračuj

Blízke stretnutie s hviezdou

Slnečnú sústavu čaká vo vzdialenej budúcnosti blízke stretnutie s cudzou hviezdou. Hviezda Gliese 710 by sa približne za 1,35 milióna rokov mohla podľa najnovších výpočtov priblížiť k Zemi až na vzdialenosť 0,21 svetelného roka a mala by sa stať najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy. Vo vesmíre… pokračuj

Podivné kvantové vlastnosti

Tímu astronómov z observatória na Cerro Paranal v Čile sa vo svetle vyžarovanom neutrónovou hviezdou so silným magnetickým poľom zrejme podarilo zachytiť prejavy kvantového efektu, známeho ako dvojlom vákua. Ide o prvé pozorovanie tohto typu kvantového efektu. Pozorovania neutrónovej hviezdy pomocou teleskopu VLT (Very Large… pokračuj